„Ten idiot sa zasa sťal pod obraz Boží,“ líčil udalosť Marián. „Odmietol sa vrátiť do kasární a vliezol mi do bubna domiešavača.“ Odtiaľ vykrikoval smer Slovensko, smer Bratislava, smer Unitas! „Márne sme sa ho snažili z bubna vylákať. Bolo to ako vtedy na stanici. Len s tým rozdielom, že vtedy ho bolo treba strčiť do vlaku a teraz ho bolo treba vytiahnuť z bubna.
Našťastie zaspal. Spiaceho sa nám ho nakoniec podarilo vytiahnuť a prehodiť cez plot do kasární.“ „Typický Laco,“ smiali sme sa.
Napriek tomu, že pre Laca bola vojna ako červené súkno pre býka, tak si ju nakoniec predĺžil. Večer pred plánovaným odchodom do civilu sa rozhodol túto skutočnosť patrične osláviť. So svojimi kamarátmi holdovali alkoholu až do rána. Kým ostatní sa nenápadne uchýlili na izby, Laco napochodoval priamo na ranný nástup a veliteľovi roty sa zahlásil nasledovnými slovami: „Súdruh nadporučík, rotný Kos nastoupen!“
Rotný Kos bol hlavný predstaviteľ poľského seriálu z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý práve vysielala Československá televízia. Laco nafasoval basu a návrat do civilu sa mu oddialil o 14 dní.
Ale ani to mu nepomohlo napraviť sa. Len čo sa objavil na dvore a zvítal sa so všetkými kamarátmi, zahlásil: „Poďme to zapiť.“ V ten večer ho opäť niesli na rukách domov.
Laco a jeho popíjanie mi pravidelne rezonovalo v hlave. Už vtedy som to celkom dobre nechápal a kládol som si otázku, prečo Laco toľko pije. Dnes už viem, že by som si tých otázok kládol viac. Že by nemal motiváciu? Žeby ho nič nebavilo? Chýbala mu láska? Vďaka neustálemu memorovaniu možno stratil záujem hľadať svoje miesto pod slnkom. Veď každý nemal rovnakú schopnosť bifliť sa.
Kedy sa mu vlastne zrútili základy? Alebo ich nikdy nikto nepostavil?