Ako si pivničiar základnú vojenskú službu odkrútil. Kapitola 1. - Odchod na vojnu.

Autor: Miloslav Polák | 21.3.2015 o 11:46 | (upravené 22.3.2015 o 9:11) Karma článku: 4,43 | Prečítané:  1072x

Vlak sa pohol. Noc sa len pred pár minútami prehupla do svojej druhej polovice a ja som nezaostreným zrakom pozeral do tmy. Pred očami sa mi mihotali obrysy stromov a v diaľke zažaté svetlá nočného mesta. Poznal som Bratislavu dobre a asi by som dokázal presne určiť ktorou časťou mesta vlak prechádza, ale bolo mi to jedno.  Práve som vyrazil odkrútiť si základnú, vojenskú službu a len pred chvíľou sa rozlúčil s Mirom, ktorý ma bol odprevadiť na stanici. Bez alkoholu, bez obscénností.

Odchod špagátov, ako prezývali obyčajní vojaci absolventov vysokých škôl, na vojnu nebola taká pompézna udalosť ako u obyčajných vojakov. Nie že by stanica zívala prázdnotou a o opilcov nebola núdza, predsa nás bolo menej. Okrem toho sme rukovali v inom termíne a len na rok. Oproti ostatným, ktorí si tie roky museli odkrútiť dva, to bol veľký rozdiel. Aj preto sa to tak nerátalo.

Chvíľu som nevnímal ani spolucestujúcich, ani to čo som videl pri pohľade z okna. Uvedomoval som si, že práve prichádzam o rok života a netušil čo ma čaká. Utešoval som sa tým, že to prežili iný, dokonca dva roky aj Laco a neustále si v mysli opakoval, že to musím prežiť aj ja. Spomínal som si na príbehy mojich kamarátov, ktoré rozprávali vždy keď prišli z vojny domov. Musím sa priznať, že sme sa na nich smiali, aj keď boli nesmierne ponižujúce.

„Asi dva týždne pred odchodom do civilu sme zrezali na stromoch v našich kasárňach skoro všetky dlhé konáre,“ začal svoje rozprávanie Jožo. „Potom sme v učebni postavili stoličky popod okno. Na každú stranu okna štyri.“  „Do stredu sme dali  ešte jednu stoličku a imitácia rýchlikového cupé bola hotová.“ „K dokonalej atmosfére už chýbalo len otvoriť pár fliaš piva a rozdať karty.“ „Ba ešte čosi chýbalo.“ „Ubiehajúca krajina.“ „No a na to sme mali konáre a holubov.“ „ Nie tých mestských tuberákov, alebo domácich či poštových.“ „ My sme mali nováčikov, takých mladých, bledých holubov vo vojenskej rovnošate.“

„Kým my sme hrali karty a popíjali pivo,  holuby museli behať pod oknom,“ pokračoval Jožo a začal sa smiať. „Ako behať?“ pýtali sme sa. „Nooo, noo,“ zajakávajúc sa od smiechu pokračoval. „Behali pod oknom a imitovali ubiehajúce stromy.“  „Prebehli jedným smerom so vztýčeným konárom, potom sa zohli a bežali so skloneným  konárom späť.“ „Tam konár opäť zdvihli a bežali na druhú stranu okna.“ „A tak dookola a dookola.“ „Tam a späť.“ „Vztýčiť konár, spustiť konár, vztýčiť konár, spustiť konár.“ Kým holuby behali, my sme vo vnútri, akoby v kupé vlaku, hrali karty a pozorovali cez okno  ubiehajúcu krajinu.“ „My sme sa hrali, holuby  behali.“

„Na to by som sa vysral,“ povedal som. „To by si sa divil, akí machri to museli robiť,“ pridal sa Laco, ktorý pred chvíľkou prišiel medzi nás.„Ja som musel strčiť hlavu do komína a kričať: „Pozor padajú sadze,“ pokračoval.

Vedel som, že najbližší mesiac ma nič také nečaká. Čakal ma iba prímač mimo kontaktu s ostatným vojskom. Pre nás, ktorý sme rukovali k tkzv. Petepákom to znamenalo základný vojenský výcvik, plus príprava na funkciu stavbyvedúceho. Samozrejme že sa to tak nevolalo ako za Čepičku, ale bolo to stavebné vojsko a najbližších šesť týždňov z nás mali spraviť vojakov a stavbyvedúcich.

Po šiestich hodinách cesty sme vystúpili, spolu s Janom, na železničnej stanici v Opave. Zoznámili sme sa vo vlaku, keď sme zistili že máme spoločnú cestu.

 „Tak čo kam ideš?“ opýtal sa ma, len čo sme sa usadili v kupé. „Ale len tak, na výlet do Opavy, zavtipkoval som. „Predpokladám, že tam pobudnem zopár týždňov, dám si do poriadku vysokoškolským štúdiom narušenú psychiku a budem pokračovať v budovateľskom úsilí našich predkov,“ snažil som sa pokračovať v humornom tóne.

Mená v článku sú vymyslené a nemajú so skutočnými nič spoločné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

ŠPORT

Čo všetko sa stalo, aby zo Sagana bola superstar

Začínal na sestrinom bicykli, teraz zarába milióny ročne.


Už ste čítali?