Keď šikanovaní šikanujú.

Autor: Miloslav Polák | 21.3.2015 o 10:40 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  993x

Priznám sa, že práve v tejto chvíli, keď píšem tieto riadky, rozmýšľam či nejdem s krížikom po funuse? Či bude môj článok ešte aktuálny? Veď nie je tak dávno, ani nie pol rok, čo som o šikane počúval v televízii skoro každý deň a zrazu ticho.

Vedel by som napísať predchádzajúce riadky aj inak, expresívnejšie, ale komu by to pomohlo? Vyriešilo by sa niečo? Uľavilo by sa mi?

O šikane som sa na internete dočítal všeličo. Napríklad že slovo šikana označuje fyzické a psychické omedzovanie či týranie slabšieho jedinca v kolektíve. Že je to prílišné a zámerné preháňanie osoby, násilné ponižujúce správanie voči nej. Tiež že je to zámerné kladenie prekážok pri výkone práva s cieľom spôsobiť škodu inej osobe, najmä v súvislosti so zneužitím postavenia osoby túto škodu spôsobujúcej.

Vraj aktívni účastníci šikany sú mimoriadne egoistickí, sebeckí a egocentrickí a že aj dieťa sa v počiatkoch života správa egocentricky, keď zmyslom jeho života je naplnenie primárnych potrieb (jedlo, spánok, dotyk, vyprázdňovanie.)  Že v priebehu prvých rokov života vývoja sa stáva človekom sociálnym, začína vnímať iných ľudí okolo seba,  stáva sa empatickým, vníma smútok, bolesť na tvári matky,  jej radosť.

Mojim cieľom nie je robiť psychologické analýzy šikany a prípadne skĺznuť na úroveň akademických debát, alebo reklamných spotov. Tie nikam nevedú a väčšinou nič neriešia. Možno niekedy dôsledok.

Myslím si, že príčiny šikany sú oveľa prozaickejšie ako sa zdá a prevencia proti nej len jedna. Vyjadril som sa k nej vo svojej knižke, nenásilne, bez psychologických analýz. Bez zdôvodňovania prečo sme niekedy tak radi šikanovali dospelých, prečo sme k šikanovaniu tak náchylní.

Možno nie som taký múdry ako si myslím. Možno sa mýlim a nebol by som sám. Ale hlupák tiež nie som a preto písanie ďalšej knižky odkladám na neskôr. Bez reklamy, bez sponzorov to totiž na Slovensku nemá zmysel a neznámy autor je jediný, kto to celé financuje. Jediný, ktorý znáša riziko, nech má akékoľvek ušľachtilé ciele. Preto si tento krát tých pár tisíc EUR ponechám.

Aby však téma výchovy a vzdelávania detí a teda aj šikany, nezostala len reklamným artiklom, budem sa to tu, aspoň na tomto blogu, snažiť aj naďalej pripomínať. Napríklad aj tým, že postupne zverejním ako si pivničiar základnú vojenskú službu odkrútil.

Nemám iný priestor ako tento blog, alebo jemu podobný. Nie som celebrita. Som len obyčajný človek, ktorý so šikanovanými, s tými ktorí šikanovali a šikanujú, alebo sa na šikanu pozerajú z bezpečnej vzdialenosti s privretými očami, musel žiť.

Ja som si už tú svoju cestu prešiel a čo to z nej by som chcel zverejniť. Robím to aj napriek tomu, že mne to už nepomôže. Možno to pomôže iným. Možno viacerí pochopia skôr, ako sa ich to dotkne. Možno som to sám sebe dlžný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Máme na viac, než zborovičkovaní bliakať Slovenskoooo

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín sveta. Čo sme pre to urobili, aby sa ňou stalo?

DOMOV

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Vo voľbách neuspeli kandidáti reformného združenia.

DOMOV

Lunter: Strava pomohla matke z rakoviny, no šarlatánov neuznávam

Kandidát na župana šarlatánov neuznáva.


Už ste čítali?