„Tak čo, predala Ti ich?“ opýtal sa gymnazista Samo, len čo sa Jakub priblížil k lavičke. „Ani som sa nechytal.“ „Ten mladý v stánku nebol a tá stará obluda, čo tam je miesto neho, mi ponúkala miesto medvedíkov lízatká.“
„Ty kokos ma neser.“ „Ak si okamžite nedám, po tej žbľunde čo som scháloval na obed, cigáro, budem na prášky.“ „To je deň.“ V mučiarni jeden štyrec, dve šajby a medvedíky v nedohľadne.“
„Samo pozri, ide naša spása!“ prerušil jeho monológ Jakub. „Milán, Milán,“ zakričali obaja svorne a rozbehli sa za bezdomovcom Milanom, často sa potulujúcim pred neďalekými potravinami.
Len čo Milan započul hlasy a uvidel bežiacich chalanov, bolo mu všetko jasné. Pery sa mu roztiahli do úsmevu a ako prvý položil otázku: „Zasa nemáte cigarety?“ Aj jemu práve došli a už hodinu fajčil cigaretové ohorky. Dohoda bola jednoduchá. Chalani dali peniaze, Milan kúpil cigarety. Päť kusov si nechal za ochotu a viac sa o decká nestaral.
„Ozaj, kde zmizol Lukáš?“ opýtal sa z ničoho nič Jakub, labužnícky vyfukujúc dymové kolieska. „Neviem, videl som ho naposledy v hlavnom koryte.“ „Možno mu dali rodkáči, za tú šajbu čo dostal od Smrtky na vtáčkológii, zaracha a kmital domov.“
„Ty kokos, spomeň čerta a čert za dverami,“ prerušil tvorbu cigaretových koliesok Jakub. „Pozri tam si vykračuje s nejakou čajou.“ „Ma neser, fakt!“ vyhŕkol Samo. „Ty kokos, to je aká parádna pyraňa,“ „Žiadna bečka,“ pokračoval.
„Hej mladý, čo bočíš?“ „Kam ideš?“ zakričal Samo na Lukáša. „Nedáš si jedného medvedíka?“ „Teraz nie, ponáhľame sa.“ „V susednej škole otvorili nový klub.“ Máme tam dohodnuté stretko a už sme tam mali byť.“ „Neser kocky.“ „Robíš si prču?“ neveriacky krútil hlavou Jakub. „Nerobím, zajtra vám to vysvetlím,“ odpovedal Lukáš a spolu so svojou novou priateľkou kráčali ďalej.
„O čom to točil?“ opýtal sa Samo. „Ty to chápeš?“ pokračoval v otázke. „Nemám šajnu, odpovedal Jakub. „Mne sa už pár týždňov zdal akýsi vypatlaný.“ „Kašli naňho, možno to zajtra vysvetlí.
„Máš pravdu, aj tak už musím ísť,“ odpovedal Samo. „Hodím Robovi od susedov pár éčiek, už má osemnásť, tak nech kúpi žvára, lebo zas budeme musieť dať nejaké Milanovi.“ „Ty máš ešte éčka?“ vyhŕkol Jakub. „Odkiaľ to berieš?“
„Foter mi dal kilo na mobil a už si nepamätal, že mi pred troma mesiacmi kúpil nový,“ bez akýchkoľvek emócií odpovedal Samo. „Sa máš!“ vyhŕkol Jakub. „Ja mám do konca týždňa 6 éčiek a ešte je len streda.“
„Tak sa vyňadri, kde si bol včera?“ „Prečo si neprišiel na dvor?“ začal svoj výsluch Jakub, hneď ako na druhý deň stretol po vyučovaní Lukáša.
„V klube, veď som Ti to včera povedal,“ odpovedal Lukáš. „So Sofiou chodíme do literárneho krúžku a momentálne pripravujeme scenár pre jednu hru.“
To je tá pyraňa s ktorou sme Ťa včera videli?“ prerušil Lukášove rozprávanie Jakub. „Kde si ju splašil?“
„Tam v klube, na didžine.“ „Zobral ma tam nedávno bratranec Filip,“ pokračoval v odpovedi Lukáš. „Navrhla mi, aby som sa prihlásil do krúžku, kde je ona členom, tak som to skúsil.“
Ty kokos, niekto sa nám namotal!“ prerušil Lukáša Jakub. „Tuším Ti tekutina udrela do hlavy a mozog Ti prestal pracovať.“
„Táraj si čo chceš, ale je tam fajn,“ pokračoval Lukáš. „Aj ja som si myslel, že je kravina prihlásiť sa na literárny krúžok, keď som mal čítanie vždy na háku.“ Sám som prekvapený ako ma to baví.“
„To Ti tak uverím,“ nedal sa Jakub a pohŕdavo pozrel na Lukáša. „Sereš kocky, veď to musí byť na mrte nuda.“ „Ty tak akurát chceš dať dole tú čaju, priznaj sa,“ neprestával rýpať Jakub. „Pozvi ju v piatok k Filipovi na žúrku, poriadne ju rozbi a možno sa Ti zadarí.“
„U Filipa býva žúrka hustá,“ uznanlivo prikývol Lukáš. „Ale ja neprídem,“ doplnil. „V sobotu začíname tvoriť scenár našej vlastnej divadelnej hry a ja tam nechcem prísť úplne vypatlaný.“ „Okrem toho sa chcem ísť bicyklovať.“ „O mesiac ideme celý krúžok na bicykloch do Bystrice na chatu, tak musím nachytať kondičku.“
„O čom to točíš?“ vyhŕkol Jakub. „Strieskať sa môžeš aj tu, a miesto lámania tela, môžeš doma prdieť do perín.“ „Keď takto budeš pokračovať ďalej, tak Ťa pravdepodobne o mesiac nájdem v telocvični hopkať cez kozu.“
„Keď myslíš,“ pokrčil ramenami Lukáš a pohol sa smerom domov.
„Počkaj, počkaj, neurážaj sa,“ povedal zmierlivo Jakub, „Idem Ťa odkopnúť domov.
„Čuj, tu,“ povedal po chvíli chôdze Jakub. „A to tam do toho klubu môže ísť každý?“ začal sa vypytovať Jakub.
„Každý,“ odpovedal Lukáš. „Všetci žiaci a študenti majú dvere otvorené a zopár rodkáčov som minule pred mučiarňou počul hovoriť, že sa klub ide rozširovať a chystá sa otvorenie ďalšieho.
„Tak to sa niekedy prídem pozrieť.“