Tradičná rodina.

Autor: Miloslav Polák | 7.3.2015 o 8:20 | Karma článku: 9,27 | Prečítané:  1251x

Nie je to tak dávno, čo som na TA3 pozeral diskusiu k referendu. Pozeral asi nie je to správne slovo, keď som to vydržal sledovať iba 10 minút. Už samotný fakt, že sa k téme rodiny vyjadrujú politici, za prácou ktorých nie je prakticky vidieť nič pozitívne, je frustrujúci.

Nepáčilo sa mi dianie okolo referenda. Akcia, ktorá len niečo neguje a neponúka žiadne pozitívne riešenia, môže vyhovovať a vyhovuje iba politikom. Ideálne im zapadá do scenára ich predvolebných kampaní.

Jeden okamžite začne rečniť o zmene volebného kvóra, i keď vie že v najbližších rokoch také niečo nebude možné presadiť, druhí budú pokračovať v referendovej agende, ďalší proti nej.

Predvolebné lode vyplávali z prístavov a hotujú sa rozhodiť siete.

Na rozdiel od nich, ja žiadny hlas a zaň peniaze nepotrebujem. Preto som si dovolil sa k téme rodiny vrátiť.

Na referende som sa nezúčastnil. Nie preto, že by sa mi tam nechcelo ísť, ale preto, že som sa po celý svoj život snažil robiť hlavne to, čo dávalo zmysel. Ak by ste mi teraz napísali v diskusii, že práve teraz robím niečo, čo zmysel nedáva, tak by som Vám ťažko dokázal protirečiť, preto to skúsim radšej hneď teraz.

Vraj načo to robím, keď nemám šancu nič zmeniť? Myslíš, že to niekoho zaujíma? Pozri si radšej futbal.

Lenže toľko kopancov, čo som v živote dostal od hlúpych a chamtivých, zanechá stopy. Nič proti nim nerobiť znamená podporovať ich. Nič proti nim nerobiť znamená, že kopance budú dostávať ďalší a ďalší. Múdri, slušní, pracovití, mladší.

Nie som sám kto tie kopance dostal. Začína to v škole, ešte pred nedávnom pokračovalo na vojne a v prípade mnohých ďalších to bolo v rodine. Alkoholizmus, hádky heterosexuálnych párov, nezáujem o deti. Mnohí to v sebe dusia a riešia tak ako otec, alebo mama alkoholom. Bijú vlastnú manželku, napriek tomu, že chránili matku pred bitkou od vlastného otca.

Školu ich sociálna situácia nezaujíma. Tá má svoje osnovy a od každého bez rozdielu očakáva plné nasadenie. Jediní, ktorí sa o nich trochu zaujímajú, sú rôzne neziskové a iné organizácie presadzujúce, často v ich neprospech, ľudské práva, bez koncepcie, bez komplexnosti riešenia. Sem tam ešte priletí niečo z modrého neba, alebo pricestuje televízna svokra.

Čo je to tá tradičná rodina? Aký má zmysel? Koľko detí dnes na Slovensku vyrastá v takej rodine?  Čo to vlastne tá tradičná rodina je?

Je to rodina, ktorú spájal majetok? Spoločenské postavenie? Rodina o ktorej problémoch sú dennodenne oboznamovaní aj susedia za stenami našich bytov?

Rozvedená matka s deťmi nie je rodina? Veď vo väčšine prípadov býva funkčnejšia, ako tá v ktorej deti pendlujú z jednej rodiny do druhej a strácajú prehľad o tom, ktorý otec, alebo aj mama sú tí praví? O ďalších negatívach pomlčím.

Ak si myslíme, že do týchto vzťahov môžeme vstupovať, alebo ich s pomocou ústavy meniť, sme na veľkom omyle. Jediné čo môžeme, je pomôcť radou, finančne, alebo právne upravenou ochranou člena rodiny, teda aj dieťaťa.

Ja osobne vidím len jednu cestu ako niečo zmeniť a preto tu vypisujem, provokujem.

Zamerajme sa na deti. Na vzdelávací systém, na mimoškolské aktivity. V oboch máme obrovské rezervy a keby sme do systému vtiahli aj niektorých rodičov, možno by sme pomohli aj im.

Prestaňme neustále hovoriť len o akejsi skazenej generácii a priznajme si konečne, že sú presne takí, akí sme boli my. Uvedomme si, že oni len vyrastajú v inom čase a inom priestore, ako sme vyrastali my. Priznajme si svoje chyby a dajme im šancu poučiť sa z nich. Buďme na nich spravodlivo  prísny, ale hlavne im dovoľme spoznať samých seba. Aby mohli vykročiť na tú správnu cestu. Ich cestu.

Prestaňme ich zahlcovať dátami a nezavádzajme nepravdivými informáciami, napríklad o tradičnej rodine, ako hardvér počítača. Nesnažme sa za nich vytvoriť na všetko softvér. Oni majú ešte aj emócie, im vlastné a keď im dovolíme myslieť, oni si ten softvér vytvoria sami.

Možno potom pochopia, že ak chcú mať deti, tak by mala byť pre nich rodina tou najväčšou prioritou. Že jedine láska k dieťaťu je schopná prekonať všetky prekážky, na rozdiel od tej, ktorá nezriedka začína len pohľadom na pekný zadok.

Urobme všetko preto, aby múdrych a sebavedomých ľudí vyrástlo čo najviac. Aby neschopní a zlí nerástli ako huby po daždi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

ŠPORT

Čo všetko sa stalo, aby zo Sagana bola superstar

Začínal na sestrinom bicykli, teraz zarába milióny ročne.


Už ste čítali?