„To budú lahôdky.“ „Ešte k tomu ten kľud.“ „Stará na trojdňovom školení, v nákupnej taške udená makrela a olomoucké tvarôžky.“ „Raj na zemi,“ pomyslel som si a odbalil makrelu.
„Čo mi to tá mama hovorila?“ zamyslel som sa roniac slzy pri krájaní cibule. „Že má ísť na kontrolu a potrebuje lieky?“ „Zajtra mám voľno, mohol by som to vybaviť,“ pomyslel som si.
„Ako to bolo napísané v tej ordinácii?“ pýtal som sa sám seba nahlas, strúhajúc tvarôžky.
„Vôňa tvarôžkov, cibule a makrely na chvíľu prerušila moje pochmúrne myšlienky. V ústach sa mi zbiehali sliny a v televízii práve hlavný rozhodca odpískal začiatok zápasu.
„Nedám si predsa nejakými doktormi pokaziť večer!“
Odkrojil som veľký krajec chleba a natrel ho tvarôžkovou nátierkou. Tanier som doplnil kúskami makrely a otvoril pivo. Spokojne som sa s plnými ústami posadil pred televíznu obrazovku a začal si vychutnávať prvé žonglérske kúsky Cristiana Ronalda.
„Objednaní pacienti na konkrétny deň štyri eurá, objednaní na konkrétnu hodinu, osem?“ nedalo mi a zopakoval som si informácie z ordinácie doktorky.
„Ja Ti dám štyri eurá!“ „Veď za to mám na večeru všetky tieto dobroty,“ pomyslel som si. Na osem som ani nepomyslel.
„Mňa švihne.“ „Budem musieť skoro ráno vstať!“
Pomyslenie na skoré vstávanie mi pokazilo večer na ktorý som sa tak tešil: Lenže futbal je futbal. Ten si predsa nenechám ujsť, keď ho v televízii vysielajú len sedem dní v týždni.
Ráno som ledva rozlepil oči. Postavil som sa ešte s plným žalúdkom a na budíku, ukazujúcom päť hodín ráno, zlostne vypol zvonenie. S pár vulgárnymi výrazmi na perách, som vyrazil umyť si zuby.
„Tak na toto pasta stačiť nebude,“ uvedomil som si keď som si zívol. „To majú šancu spraviť len extra Hallsky.
Napriek tomu som sa s rannou očistou moc nezdržoval. Vedel som, že nesmiem prísť neskoro.
Pred poliklinikou som bol skôr ako som mal v pláne. Presne o pol siedmej ráno som sa zaradil do davu zostávajúceho s pár mladých juncov a ešte chôdze schopných dôchodcov.
Keď presne o siedmej vrátnik otvoril vstupné dvere do polikliniky, bol som pripravený vyštartovať. Podľa vzoru Ronalda som sa okamžite preštrikoval do prednej poloviny peletónu, tvoreného výlučne z pacientov a ich príbuzných. Po behu na schodoch sa mi podarilo prebojovať tesne za čelo peletónu, tvorené prevažne z vnukov pacientov.
Trochu ma mrzelo, že som na schodoch nechtiac vyrazil jednému starčekovi barlu, ale taký je život. S nikým sa nemazná a okrem toho ma nemal s tou barlou atakovať.
Napriek tomu, že mladí junci vyštartovali ako Lionel Messi a výrazne nezaostávali ani za jeho šprintérskymi schopnosťami, zvíťazil som aj ja a v ruke zvieral vytúženú časenku.