Pivničiari z Račianskeho mýta - Výlety a exkurzie.

Autor: Miloslav Polák | 9.12.2015 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

Okrem toho, že som v škole spoznal nových učiteľov, zoznámil som sa aj so spolužiakmi. Potvrdilo sa mi, že nie všetci, ktorí žili v Bratislave, boli pivničiari, tak ako to niekedy vyznelo z článkov. 

Niektorí preto, že v tom nevideli žiadny zmysel, iní preto, že nemali podobné podmienky ako my alebo boli doma pod prísnou kontrolou. Netrvalo však dlho a zistil som, že tí poslední majú svoju pivničiarsku budúcnosť ešte len pred sebou.

Už prvá exkurzia do tehelne v Devínskej Novej Vsi moje úvahy potvrdila. Exkurzia bola zaujímavá. Prechádzali sme všetkými výrobnými priestormi a sledovali proces výroby tehál. Disciplína, záujem. Až do chvíle, kým sme neprišli k ovládaciemu panelu, skoro akoby mozgu celej výroby. Stačilo, aby sa vedúci výroby na chvíľu otočil a už Kamil, Miro a Mišo stihli roztiahnuť prsty na rukách a stlačiť nimi čo najväčší počet tlačidiel.

To, čo nastalo, bol neskutočný chaos. Asi v tretine fabriky prestali fungovať dopravníkové pásy. Tie vnútri pece stáli, zatiaľ čo tie, ktoré ich zásobovali hotovými, surovými, ešte nevypálenými tehlami sa hýbali. Pred pecou sa hromadili surové tehly a deformovali sa. V ďalšej hale sa, naopak, zastavili pásy privádzajúce hlinu a formy ostávali prázdne, zatiaľ čo pás ich posúval ďalej.

Pani učiteľka, vidiac tú pohromu, bledla v tvári. Viacerí sme nevedeli, či sa máme smiať, či plakať. Našťastie vedúci výroby nemal problémy chaos okamžite napraviť. Zaraz dal veci do poriadku. Nepovedal pritom ani slova, len učiteľke navrhol, aby si sadla, pretože vyzerala, že by sa jej nik krvi nedorezal.

Na druhý deň v škole riešil situáciu triedny. Prednáška, v ktorej páchateľov označil za imbecilov, nemala konca. Triedny apeloval na hrdosť vinníkov, pretože nikto sa k činu nechcel priznať. My sme, samozrejme, mlčali. Predsa sme nemohli byť bonzáci. To nám naša hrdosť, ak sme nejakú mali, nedovoľovala.

Napriek prúseru v tehelni sa nám podarilo tesne pred koncom školského roka vyraziť na prvý školský výlet. Prvým cieľom výletu bolo podnikové zariadenie štátneho podniku Pozemné stavby v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách. Zariadenie nám poskytovalo absolútny komfort a o dokonalú pohodu sa postaral triedny profesor. On sa ubytoval v hlavnej chate, my v chatkách pre dvanásť ľudí postavených rozptýlene v okolitom lese. Triedny sa po večeri vybral spať, my žúrovať. Ponuka, o akej sa mladým nevybúreným pubertiakom ani nesnívalo.

Niektorí už akú-takú skúsenosť s alkoholom mali. Iní k nemu práve v ten večer pričuchli prvýkrát. Na výsledku to však nezmenilo nič. Popíjanie mladých ľudí sa vymklo spod kontroly. Po dvoch prehýrených nociach sa začínali ťažko vybudované lesné chatky v spoločnom socialistickom vlastníctve meniť na nepoznanie. Správca pri pohľade na exteriér a hlavne interiér veľmi rýchlo menil výraz a farbu tváre. Pohľad na rozbité okno, rozlámanú stoličku, niekoľko prepálených obrusov, roztrhané závesy na oknách alebo sprchovacom kúte mu spôsobil ťažkú psychickú ujmu.

Okamžite zavolal nášho triedneho a začal mu ukazovať spôsobenú spúšť.

„Toto je nehorázne. Všetko oznámim na ministerstve školstva!“ vyhrážal sa.

Zdrvený triedny mal čo robiť, aby ho aspoň ako-tak upokojil. Vidiac ako sa trápi, prišlo mi ho ľúto. Musel si v tej chvíli dosť vytrpieť. Po rokoch môžem len skonštatovať, že to bol fajn chlap a dobrý učiteľ, ale bolo jeho chybou, že nám dôveroval.

Napriek incidentu výlet pokračoval ďalej. Ďalšou zastávkou bolo podnikové zariadenie Štátneho podniku Priemstav na Bezovci. Tu si už triedny dal pozor, a preto večierku vyhlásil presne o desiatej. Jediné, čo nám dovolil, bolo pozerať televízor, no aj ten vypol v polovici filmu presne vo chvíli, keď ručičky hodín ukazovali desať. Neostalo nám vtedy nič iné, len ísť spať, čo po dvoch prebdetých nociach nebol až taký zlý nápad.

Kým my sme spali, triedny ponocoval. Strážil na chodbe a každého, kto si dovolil čo len vykuknúť z izby, okamžite poslal naspäť. Netušil však, že dve ovečky sa mu z košiara vytratili ešte pred večierkou. Mišo a Miro sa vybrali s vodičom autobusu do krčmy. Do polnoci popíjali v krčme, a keď sa rozhodli vrátiť, triedny ich načapal ešte pred vstupom do ubytovne. Spustila sa hádka. Krik zobudil väčšinu z nás. Miro s Mišom tušili, že je zle, a podgurážení alkoholom rezignovali. Triedneho si prestali všímať, a keď zahlásil, že sa postará o ich vylúčenie zo školy, Miro odvrkol: „Tak nás vylúč!“ My sme to všetci pozorovali z dverí svojich izieb, až kým nás triedny neposlal do čerta a do postele. Na druhý deň sme išli domov. 

Výlet sa skončil riaditeľským vyšetrovaním a exemplárnymi trestmi. Výsledkom bolo asi päť trojok a okolo pätnásť dvojok zo správania. A keďže Miro a Mišo dostali len podmienečné vylúčenie zo školy, triedny ich aspoň nechal prepadnúť z matematiky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?