Pivničiari z Račianskeho mýta - Časy sa menia

Autor: Miloslav Polák | 5.12.2015 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  52x

V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa o nás začala zaujímať aj socialistická spoločnosť. Bolo to pre nás príjemné obdobie s rôznymi vymoženosťami.

Napríklad dve zimy po sebe nám klziská polievali cisterny. Kto mal pripravené ihrisko, tak mu ho poliali. Okrem toho začali vznikať rôzne oficiálne mládežnícke kluby. Bol tam priestor na stolný tenis, biliard, šach či iné hry. Okrem toho sa v kluboch organizovali rôzne podujatia, či už zaujímavé prednášky, diskotéky, alebo čaje o piatej. V kluboch sa bolo možné zabaviť, kultúrne vzdelávať či relaxovať. V niektorých kluboch sa organizovali vystúpenia divadelných súborov malých javiskových foriem, medzi ktorými nechýbali ani predstavenia Radošinského naivného divadla.

Kluby boli najlepším riešením tej doby. Jediným problémom bolo, že ich nebolo dostatok a boli takpovediac v plienkach. V každom prípade mali pozitívny prínos a vyhnali mladých z pivníc.

Po auguste '68 sa všetko začalo meniť k horšiemu. Postupne sa niektoré kluby zatvárali a v tých, ktoré zostali, vymenili vedúcich za iných, často rodinných príslušníkov komunistických pohlavárov, ktorí sa takýmto spôsobom pripravovali na svoju budúcu politickú kariéru. Rozdávanie trafík silne pripomínalo dnešok. Alebo naopak, neviem. Mladí dosadení diletanti nielenže zničili príjemnú atmosféru v kluboch, ale postupne ich neboli schopní ani len riadiť, a tak zanikali ďalšie a ďalšie.

Aj náš klub na Kominárskej ulici, ktorý sme mali najbližšie k dvoru, prešiel týmito zmenami. Neprešlo ani pár mesiacov a ostal zatvorený. Neostalo nám nič iné, len sa vrátiť do pivníc a CO krytov. No režim nás nechcel ani tam. Po pár dňoch, ako sme sa vrátili do krytov, našli sme náš pingpongový stôl vyhodený na dvore.

Rýchlo sme šli kryt skontrolovať. Našli sme ho zabezpečený reťazou so zámkom. Na poklope nápis Zákaz vstupu, oznámené polícii. Pingpongový stôl sme ukryli a čakali, čo sa stane. Napäto sme vyzerali policajtov očakávajúc vyšetrovanie, no celé dva nasledujúce týždne nevstúpila na dvor ani jedna noha Verejnej bezpečnosti. Čakať už nemalo význam, a tak sme reťaz prepílili a nasťahovali sa späť.

Najprv zrušené kúpalisko, neskôr klub. Nakoniec, v roku 1971 články v denníku Večerník s názvom Pivničiari. Články upozorňovali na rôznu trestnú činnosť, ktorej sa decká stretávajúce sa v bratislavských pivniciach dopúšťali. Bolo nepopierateľnou pravdou, že v pivniciach i mimo nich sa po celej Bratislave povyvádzalo všeličo. No článok mládež paušálne očierňoval. Neriešil príčinu, len konštatoval dôsledky a aj tie často skreslene. Je pravda, že nad riešením problému sa zamýšľalo možno aj celé politbyro a možno aj ústredný výbor komunistickej strany. Možno i vytýčili nejaké ciele, ale len v teoretickej úrovni dnešných volebných sľubov. Inak, tak ako dnes, na mládež skoro každý kašľal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?