Pivničiari z Račianskeho mýta - Na polícii.

Autor: Miloslav Polák | 28.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  164x

Prišla opäť zima a s ňou rovnaký problém – nikto sa nemal k tomu, aby urobil klzisko. Stáli sme s chalanmi na dvore a premýšľali, čo s tým.

„Vidíš, je to tak ako vždy. Naposledy plno rečí, no znovu si ho budeme musieť urobiť sami,“ skonštatoval Dušan.

„Nestačilo ti naposledy?“ spýtal som sa.

„No a čo? Pozri, ako mrzne! Škoda to nevyužiť. A teraz si dáme pozor,“ stál si za svojím.

Ostatní chalani sa postupne pridávali na jeho stranu. Slovo dalo slovo, a tak sme sa do toho pustili.

Kým jedna časť skupiny pripravovala priestor na dvore, druhá išla do vchodu otvoriť hydrantovú skriňu a roztiahnuť hadicu. Medzi nimi bola aj trojica bratov – Marián, Tomáš a Jožo.

Hydrantová skriňa, vďaka ktorej bol zničený klobúk pána riaditeľa, bola prázdna. Poškodenú hadicu odniesli, ale novú naspäť neosadili. Bolo treba skúsiť v susednom vchode. V tej hadica síce bola, ale zamknutá. Naším mottom bolo, že nás nič nesmie odradiť, tobôž taká banalita ako zamknuté dvierka.

Sklo bolo rozbité „coby dup“ a hadica voľná, pripravená na použitie. Bohužiaľ, nikto z chalanov netušil, že v byte hneď vedľa hydrantovej skrine býval profesionálny hasič a práve bol doma. Hneď ako začul rinčanie skla, vyšiel na schodisko skontrolovať, čo sa deje. Vidiac rozbité sklo, rozhnevaný schmatol najbližšie stojaceho Mariána za rameno a stiahol ho do svojho bytu.

Ozvalo sa hlasné pomóóóc a buchnutie dverí. Mariánovi bratia spolu s ďalšími chalanmi však dlho neotáľali. Okamžite sa pustili do vyslobodzovania svojho parťáka a brata. Začali hasičovi vyzváňať, kopali a päsťami udierali do dverí. Ich útok bol taký agresívny, že hasičovi neostávalo nič iné, len zavolať políciu.

Tá to nemala k domu ďaleko. Netrvalo ani desať minút a do vchodu vtrhli policajti. V sekunde zaistili všetky východy, či už na ulicu, alebo na dvor. Niektorí chalani, hneď ako zbadali policajtov, stuhli a nekládli žiadny odpor. Iní vrátane Mariánových bratov sa rozhodli pre útek cez povalu a rozbehli sa po schodoch na najvyššie poschodie. Mali smolu.

Poklop na povalu bol zamknutý. Stáli na najvyššom poschodí akoby v slepej uličke. Ostal už iba výťah. Všetci siedmi sa napchali do kabíny, zabuchli za sebou dvere a uviedli výťah do chodu. Kým sa výťah spúšťal dolu, vykrútili žiarovku z lampy, takže sa z chodby nedalo vidieť, na ktorom podlaží sa kabína nachádzala. 

Chalani sa vozili vo výťahu, policajti za nimi behali po schodoch. Naháňačka pripomínala akúsi televíznu grotesku. Obe skupiny sa však začali unavovať. Kým policajti strácali dych od behania po schodoch, chalani postupne vydýchali vzduch vo výťahovej kabíne.

Náhodou po istom čase výťah zastavil na poschodí, kde stál jeden z policajtov a cez okienko pozeral do výťahovej šachty. Najmladší Jožo sa zľakol pohľadu policajta nalepeného na sklo malého priezoru na dverách, spanikáril a vykríkol: „Vidí nás!“

Policajt zareagoval okamžite a otvoril dvere výťahu. „Vystupovať!“ zavelil.

Naháňačka sa skončila. Zajatci so zvesenými hlavami postupne vychádzali z kabíny. Muži zákona ich zoradili pred domom na ulici. Pripojili k nim aj Mariána, ktorého priviedol hasič.

„Tak, a na stanicu!“ znel ďalší povel. Výtržníci zoradení vo dvojstupe vyrazili. Zástup policajt, zadržaní, policajt sprevádzaný policajným autom pochodoval ulicou. Bola nedeľa, tesne pred obedom.

Popoludní bola na dvore porada. My, čo sme mali to šťastie a pripravovali plochu na dvore, sme netrpezlivo očakávali príchod našich bratov v zbroji. Prví sa objavili Marián a Peter. Rozprávali, ako ich policajti po príchode na stanicu postavili čelom k stene a prikázali im vyložiť všetky veci z vreciek.

Museli sme sa smiať, keď opisovali, ako neplnoleté decká strkali plnoletým kamarátom do rúk cigaretové škatuľky, alebo ich nenápadne hádzali na zem. Aj Tomáš sa snažil hlavne zbaviť cigariet a úplne zabudol, že má vo vrecku pioniersky preukaz.

Na výsluch ich volali po dvojiciach. Škoda bola malá a nebolo ich ako potrestať. Policajtov škrelo skôr to, že ich z pokojnej nedeľnej služby opätovne vyrušila banda výrastkov. Nakoniec jediným trestom bolo, že vypočúvané dvojice sa museli vzájomne fackovať.

Ako posledný prikvitol na dvor Tomáš. To sa už stmievalo a mnohým z nás sa nechcelo ďalej čakať.

„Čo ti to toľko trvalo?“ privítali ho bratia.

 „Ale,“ hlesol Tomáš, „menší problém s pionierskym preukazom.“

Totiž, Tomáš mal svoj preukaz počmáraný nápismi ja, mladý fízel, člen FBI a Scotland Yard. Keď potom vstúpil do vyšetrovacej miestnosti a policajt ho privítal slovami Tak poď sem, ty mladý fízel, pochopil, že je zle.  Vysvetlenie, prečo si svoj preukaz popísal, podať nedokázal, a tak schytal niekoľko faciek navyše. No ani to ho neodradilo od úsmevu. Na dvor prišiel vysmiaty a spokojný, no len do chvíle, kým sa na dvore neobjavil jeho otec: „Tomáš, Marián a Jožo! Okamžite domov!“

V ten večer sa chalanom ušli ešte ďalšie facky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?