Pivničiari z Račianskeho mýta - Výťahy

Autor: Miloslav Polák | 26.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  94x

Či nás bili, alebo nám dohovárali, vyvádzali sme stále. Neodrádzali nás následky, dôležité bolo nenudiť sa. A bolo už jedno, že našimi obeťami budú naši samotní rodičia. Tak ako pri zastavovaní výťahov.

S výťahmi a dospelými sa najradšej zahrával Stano. Poznal rovnako ako i väčšina z nás fintu, ako zastaviť idúci výťah. Bolo to neskutočne jednoduché. Stačilo otvoriť dvere, stlačiť dva zámky a výťah bol v našej moci. Výťah považoval dvere za zatvorené a bolo mu úplne jedno, že ich zatvorenie len simulujeme. Stačilo počkať, kým niektorý z dospelých privolá výťah a nastúpi doň. Potom to bola už len citovka odhadnúť, kedy sa výťah nachádza medzi poschodiami. Vtedy sme pustili zámky a výťah zastal. Aj s pasažierom.

Dospelí to zakaždým pochopili tak, že sa výťah pokazil. Chvíľku stáli ticho analyzujúc situáciu, potom sa dali do búchania na dvere a volania o pomoc. Volanie doliehalo až k nám do pivnice. Pivnica bola totiž najlepšie miesto, odkiaľ sme mohli celú operáciu riadiť. Dospelých sme väznili vo výťahu podľa vlastnej vôle. Keď nás už nebavilo počúvať krik a buchot na steny výťahovej kabíny, zavreli sme v pivnici výťahové dvere a stroj sa pohol.

Toho dňa sme sa rozhodli potrápiť dospelých znovu. Dohodli sme sa, že sa stretneme na šestke – vchody sme totiž pravidelne obmieňali, aby sa naša finta neprezradila. Meškal som a chalani boli už dávno v pivnici. Počul som ich spoza dverí do pivnice, ktoré preventívne radšej zvnútra zamkli. Musel som sa vrátiť do vlastného vchodu a prebehnúť za chalanmi cez pivnice. V pivnici sme, bohužiaľ, trávili veľa času, takže som sa v nej dobre vyznal. Často sme nepotrebovali ani zažať svetlo. Poznali sme každý schod, každú prekážku.

Chalanov som našiel s dverami pripravenými na akciu. Zhora bolo počuť kroky, bolo treba konať. Osoba na prízemí si privolala výťah a kabína sa pohla o podlažie vyššie. Osoba nastúpila. Výťah sa opäť pohol. Strčili sme hlavy do šachty, aby sme lepšie odhadli, kde sa práve kabína nachádzala. V momente, keď bola medzi poschodiami, zavelil som: „Teraz!“

Stano pustil zámky. Motor výťahu zastal. S chalanmi sme mali čo robiť, aby sme udusili smiech. Zrazu sa zhora ozval hrubý mužský hlas: „Ja tých údržbárov zabijem. Nikto sa o to poriadne nestará a ten výťah sa zasekáva,“ doliehali k nám nadávky v sile dobrých sto decibelov.

„Do riti, to je môj foter!“ zbledol Stano. Kŕčovito držal výťahové dvere a počúval preklínanie svojho otca.

To sme už nevydržali. Pustili sme sa do hlasitého rehotu, že nás musel počuť aj Stanov otec v kabíne. Stano reagoval okamžite. Zabuchol dvere výťahu a utekal preč z rizikovej zóny. My ostatní za ním.

Dobre sme urobili. Ešte sme ani poriadne neboli v pivnici susedného vchodu, výťah už dofrčal do pivnice. Rozleteli sa výťahové dvere a my sme len začuli, ako sa pivnicou rozliehalo: „Kde ste? Banda jedna nepodarená, ja vás naučím...“

Po tejto udalosti trvalo dosť dlho, kým sme sa zábavku s výťahmi odvážili vykonať znovu. Neskôr, keď sme vyrástli, naučili sme ju mladšie decká, teda našich šracov. Tí s výťahmi vyvádzali ešte väčšie somariny, ako sme si dovolili my. Kým my sme sa na výťahovú kabínu neodvážili, oni áno.

Privolali si výťah, posunuli kabínu o pol poschodia nižšie a nasadli na ňu. Sedeli si tam a fajčili. Cigaretový dym pritom vyfukovali cez škáry, priamo do kabíny. Dospelí vezúci sa vo výťahu pritom nadávali na nezodpovedných susedov fajčiacich vo výťahu. Keby však vedeli, že to nad nimi sedia ich vlastné deti a fajčia, asi by onemeli.

K absolútnej dokonalosti fintu s výťahom doviedol Edo. Bol taký darebný, že keď ho doma poslali vysypať odpadky, tak si privolal výťah, posunul kabínu o poschodie vyššie a smeti vysypal do výťahovej šachty. Tri mesiace sa šachta plnila odpadkami. Smrad, ktorý sa vo výťahu šíril, začínal byť podozrivý, no nikto ani netušil, čo všetko už v šachte je. Až kým jedného dňa niektorý z obyvateľov domu nehodil do šachty rozpálenú cigaretu. Z výťahu sa už nešíril zápach, ale dym. Horiace odpadky zadymili celé spoločné priestory domu. Privolaní hasiči však dostali požiar rýchlo pod kontrolu. A Edo odvtedy radšej smeti vynášal tak, ako sa patrí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?