reklama

Pivničiari z Račianskeho mýta - Predslov.

Táto knižka vznikla spontánne. Mojou ambíciou nie je stať sa spisovateľom,a preto tento text považujte za pokus obyčajného človeka vyjadriť sa k téme mládež verzus rodina, škola, voľný čas.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

K spôsobu, akým chcem svoj názor vyjadriť, ma inšpirovali články, ktoré vyšli začiatkom sedemdesiatych rokov v denníku Večerník. Autori v nich opisovali správanie mladých ľudí zašívajúcich sa v pivniciach domov, kde holdovali alkoholu a rôznej kriminálnej činnosti. V článkoch bola mládež označená za semienka delikvencie a teda za budúcich kriminálnikov.

Rozhodol som sa preto ponúknuť opis udalostí tak, ako som ich vnímal ja v čase svojho detstva. Možno stačilo, aby sa aj vtedy dospelí svojou mysľou vrátili do dievčenských sukničiek či chlapčenských nohavíc, a niektoré napísané príbehy mohli mať šťastnejšie konce. Možno stačilo, aby si dospelí odtrhli zo svojho času niečo aj pre deti. Pre deti nielen vlastné, ale aj cudzie a nevychované.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mládež je stále rovnaká. Neexistuje lepšia a horšia generácia. Len sú iné. V inom čase, v inom priestore. Dospelý človek dokáže svojím konaním často balansovať nad priepasťou, do ktorej pád sa končí katastrofou. Tak prečo by sme mali dúfať, že dieťa bude konať inak? Deti sú nesmierne zvedavé a všetko neznáme ich láka a túžia to vyskúšať. Len dieťa skoro nikdy nedokáže vyhodnotiť riziká.

Doslova do seba nasáva všetko, čo sa deje v jeho okolí – v rodine, v škôlke a škole. V okruhu svojich priateľov, kamarátov a spolužiakov. Všetky tieto vnemy si potom ukladá do pamäti, do svojho živého harddisku, ktorý sa však nedá resetovať ako na počítači.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vy, ktorí ste už rodičia či starí rodičia, určite poznáte tie situácie, keď Vás dieťa vyviedlo z rovnováhy. Keď Vás zahltilo otázkami : „Prečo... ?“ „A prečo... ?“ A prečo ... ?“ A prečo... ?“ Dvadsať otázok, po ktorých ste zostali na nervy. Pričom na polovicu z nich sami neviete odpovedať. Myslíte si, že keď deti podrastú a už sa toľko nevypytujú, tak ich nič nezaujíma? Ale zaujíma! Lenže vtedy už mnohokrát svoje otázky selektujú alebo si netrúfnu opýtať sa.

Inak by sme toho toľko počuli... Otec, prečo by mali babku vystreliť na Mesiac? Mama, prečo je babka striga? Otec, prečo je šofér tej oktávie idiot? Mama, prečo je tá predavačka krava? Otec, prečo robíš v takej robote, keď je riaditeľ úplný debil? Mama, prečo z debila urobili riaditeľa?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo by sa aj pýtali. Tisíckrát počuli odpovede typu: To by si nepochopila, ty si ešte malá. Nevypytuj sa toľko a uč sa! Úlohy už máš napísané, keď máš čas na táraniny? Čo zasa otravuješ, nemáš dosť svojich povinností?

Kvantum nezodpovedaných otázok, povinností ako na kostole. Otázky sa postupne stávajú myšlienkovými pochodmi, ktoré im víria hlavou. „Prečo máme takých hlupákov vo vláde, som sa nedozvedel, ale tú čudnú básničku alebo ten zložitý príklad sa naučiť musím. Veď tomu vôbec nerozumiem. Toto všetko sa mám nabifliť?“

To, čo človek zažije v detstve, ho ovplyvní na celý život. Preto si myslím, že je dôležité dbať na to, aby sa vývoj detí uberal správnym smerom. Mali by sme im venovať stonásobne viac pozornosti a motivovať ich k rozvoju ich individuálnych daností. Určite by potom prišlo aj ku kedysi často spomínanému Pánbožko Vám to vynahradí na deťoch!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predovšetkým však treba zabezpečiť radosť v detských očiach a počúvať ich nádherný smiech. Smiech, ktorý má zázračnú moc. Smiech, ktorý dokáže udržiavať mozgové bunky v tom správnom režime, tak prepotrebnom na ich ďalší duševný rozvoj.

Miloslav Polák

Miloslav Polák

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Mal som tu napísané, že o sebe nebudem písať nič, ale už som to mnohým, čo som zverejnil vo svojich článkoch, porušil. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu