Samotný výraz „decko“ vo mne evokuje určitú zatrpknutosť, ale nemusí to tak byť. Možno bol, bez akéhokoľvek podtónu, použitý len ako výrazový prostriedok. V každom prípade sa so samotným textom súhlasiť dá, pretože v dobe, kedy si niektorí poslanci, neschopní konštruktívneho myslenia, hľadajú témy akékoľvek druhu, môže náš geniálny parlament napadnúť čokoľvek. Veď ako je ďaleko od obmedzenia pohybu rozvedených rodičov maximálne do susedného okresu, ku stanoveniu podmienok za ktorých môžeme mať či nemať deti.
Vraj je dobré mať deti, aby sa mal o človeka v starobe kto postarať.
Neviem či to teraz dobre preložím, ale chápem to tak, že by bolo dobré splodiť si vlastného opatrovateľa, najlepšie opatrovateľku.
Vraj mladí si chcú užiť a preto odkladajú plodenie detí až na neskôr.
Opäť neviem, či správne preložím, ale chápem to tak, že deti sú záťaž a ich príchodom sa náš život končí a nám už dokonca života ostáva na krku jedno, dve alebo viac bremien.
Vraj niektorí nie sú na manželstvo ešte pripravení.
Tak toto preložiť neviem.
Ja po dieťati veľmi túžim, ale partner tvrdí, že ešte na to nie je ten správny čas.
Toto asi prekladať netreba.
Nie som žiadny vyštudovaný odborník na rodinu a ani jej nechcem robiť reklamu. Okrem toho nedáva zmysel niekoho presviedčať čo je preňho dobré a čo nie. Na život neexistuje šablóna a ešte nikto na svete naň nenapísal skriptá, ktoré by sa dali nabifľovať a podľa nich sa riadiť.
Ak niekto po dieťati netúži, je to jeho vec. Ak to tak cíti je to jeho emócia a nemal by ju siliť. Len mladým by bolo dobré načas vysvetliť, že je to jedna z dôležitých vecí, ktorú by si mali vo svojom vzťahu včas ujasniť.
Môžeme si vymyslieť tisíc dôvodov prečo mať deti ale iba jeden bude obhájiteľný. Jeden jediný , ktorý nemá definíciu a ani sa nedá podložiť argumentmi. Tým dôvodom je túžba, cit.
Emócia pre ktorú niektoré ženy dokážu v prípade zdravotných problémov, prekonať aj neprekonateľné.
