Antirealitikum.

Autor: Miloslav Polák | 20.6.2015 o 9:40 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  498x

V poslednej dobe som sa už skutočne necítil dobre. Na všetko som reagoval podráždene a už ani môj nerozlučný spoločník Lexaurin nezaberal. Cítil som, že je najvyšší čas navštíviť psychológa.

Napätie v mojom organizme sa zvyšovalo každým dňom a už aj obyčajné šoférovanie mi robilo problémy. Motal som sa po cestách rýchlosťou len málo prekračujúcou tú povolenú dopravnými značkami a blikanie reflektorov za mnou idúcich vozidiel ma vytáčalo do zúrivosti. Som citlivá povaha, ale neveril som, že sa toľko ľudí môže ponáhľať do nemocnice alebo za niekým chorým.

„Nie, nie, takto to ďalej nejde,“ povedal som si. Nie je predsa normálne, aby mi toľko vecí vadilo.

Nepáčilo sa mi, keď sa mi tovar, ktorý som sa práve chystal zaplatiť v potravinách, miešal s nákupom predchádzajúceho zákazníka. „No bóže, aby si sa nepokakal, tak si naloží niečo aj z Tvojho nákupu,“ mal som si povedať už skôr, už dávno.

Miesto toho aby som bol rád, že nás má ešte stále kto liečiť, rozčuľoval som sa, že sa mi už o pol ôsmej ráno neušla časenka a namiesto toho, aby som bol trpezlivý a uvedomil si, že raz sa ju podarí získať aj mne, začal som vypisovať nezmyselné články.

Ani psychológ ma zo začiatku neočaril. Vybehol na mňa s kadejakými machuľami a pritom ani sám netušil, aké pekné obrázky sa v nich ukrývajú. Niektoré som mu musel na dva či tri krát vysvetľovať. Keby som si za vyšetrenie nezaplatil, pravdepodobne by som vstal a odišiel, no nakoniec som bol rád, že som tak neurobil.

Po ukončení vyšetrenia a vyhodnotení testov mi psychológ najskôr začal dohovárať a presviedčať ma, aby som sa začal pozerať na svet z tej jeho lepšej stránky i keď súčasne skonštatoval, že vzhľadom na výsledky môjho testu na Alzheimera to asi nedokážem.

„Mám pre Vás ešte jedno riešenie,“ vyšlo z jeho úst po chvíli mlčania. „Je to úplná novinka. Moderný liek na prírodnej báze, ktorý otupuje samostatné myslenie a vyvolá vo Vás pocit ľahostajnosti. Volá sa Antirealitikum a mali by ste ho vyskúšať,“ navrhol mi na záver.

Priznám sa, že som zo začiatku s navrhovaným riešením nesúhlasil a ako vždy si okamžite predstavil všetky možné i nemožné vedľajšie účinky lieku. Nakoniec som sa nechal presvedčiť a urobil som dobre. Účinky lieku sa objavili skoro okamžite a hnačka, pravdepodobne vyvolaná vedľajším účinkom lieku, ma absolútne netrápila. Dokonca som bol rád, že som si behom pár dní, počas sedení na toalete, dokázal prečítať skoro všetky články v bulvárnych novinách. Čo dokázal prečítať? Ešte som ani poriadne nedočítal ten predchádzajúci a už som sa tešil na ďalší.

Dozvedel som sa toľko pre mňa dovtedy utajených skutočností. Či alebo aké nosia tie a tie celebrity ženského pohlavia nohavičky? Kto a s kým sa práve rozišiel? Ktorý člen z rozídenej dvojice žiari na spoločenských akciách viac? Dokonca pri sledovaní programu „Nikto nie je dokonalý“ som dostával do tej chvíle nepoznané záchvaty smiechu.

V mojom mobilnom telefóne som vyhľadal staršiu esemesku, ktorú som dostal len pár dní pred minuloročnými Vianocami s nasledovným textom:  „ Šťastné a veselé, s novým úverom na darčeky, pre štedré a pokojné Vianoce.“ Nikdy som neinvestoval veľa peňazí na kúpu vianočných darčekov. Vždy som si myslel, že je oveľa dôležitejšie, ako sa človek chová k svojim blízkym po celý rok, ale tento text ma dojal.  Už aby boli Vianoce. Zoberiem si úver a roztočím to. Okrem toho sa takto, aj keď s polročným oneskorením, poďakujem za pekné blahoželanie.

Aj šoférovanie pod vplyvom alkoholu sa mi zapáčilo. Dokonca si myslím, že nie len mne, ale aj tým druhým. Doslova si vyspevovali, keď som ich vytláčal z jazdného pruhu. Aké pesničky si spievali som nepočul, ale intenzita pohybu ich dolnej sánky zdola nahor a naopak, jasne nasvedčovala že niečo veselé a  rytmické.

Keď mi minulý rok, behom pár dní nedali tri dámy rútiace sa autom po priamej ceste ako po hlavnej prednosť, tak som len neveriacky kýval hlavou a hundral si čosi o pravidle pravej ruky. Teraz? Teraz, keď to robím ja, vodiči ma uznanlivo povzbudzujú vztýčeným prostredníkom a skoro všetci slávnostne zatrúbia klaksónom, ako počas majstrovstiev sveta v hokeji.

Nechápem ako som sa dokázal rozčuľovať nad kultúrou predaja. Dnes mi už ani to, keď mi predavačka vydá z desať eurovky ako zo stovky, nevadí. Neviem prečo som si kedysi myslel, že tie peniaze sú iné. Teraz, keď som ich v peňaženke pomiešal s ostatnými, tak už o pár minút som nerozoznal ktoré sú ktoré. Dokonca aj to pol kilo pršutu, ktoré si kúpil zákazník platiaci za mnou, bolo vynikajúce.

Vadilo mi, keď sa predavačka v lahôdkach priblížila rukami k nosu a tou istou rukavicou, v ktorej len pred chvíľou držala vreckovku plnú hlienu, mi naložila z negustióznej kopy akciovú salámu. Dnes? Už len vidím ako nosom privoniava k vreckovke, určite napustenej nejakou príjemnou a osviežujúcou vôňou a vytešujem sa do akej zaujímavej podoby sa jej podarilo salámu uložiť.

A politici? Tí sa mi páčia všetci. Dokonca obdivujem ako si popri náročnej práci dokážu nájsť čas na tajné nahrávanie vtipných dialógov, posedenia na akomsi detektore, alebo natáčanie skvelých, nedeľných komediálnych relácií. Vôbec nechápem prečo som si to pred tým nevšimol?

Kedysi by som svoj lenivý zadok kvôli voľbám určite nezodvihol zo stoličky, ale teraz mám iný problém. Neviem sa rozhodnúť koho voliť, keď ponuka je taká kvalitná. Teda rozhodnutý už som a určite to bude niekto z opozície, keď už tak dokonale premiešali všetky formácie a stabilizovali prestupy. Nech sa vystriedajú ako vždy, nech si aj oni opäť niečo prihrajú. Nebudú prví, ani poslední.

Niektorí nespokojní jedinci, ktorým ich organizmus neprodukuje v dostatočnej miere antirealitický hormón, neustále hundrú ako je u nás zle. Pritom Slovensko je taká krásna krajina, plná ešte krajších a od skorého rána vysmiatych ľudí. Jej nádherné hory, lúky, polia pretínajú moderné cesty, vybavené ešte modernejšími bezpečnostnými prvkami typu asfaltových retardérov nepravidelných tvarov, aby sa tí dobrosrdeční a šťastní ľudia mohli pokochať pohľadom nie len na krásu prírody, ale aj v kľude obzrieť tých, ktorí to všetko vybudovali a ktorí sa tak milo usmievajú z bilbordov.

Svet je krásny, presne taký aký je, len ja hlupák som to nevidel. Nemohol mi lekár tú pilulku predpísať skôr?  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?