Vážený súdruh Žinčica.

Autor: Miloslav Polák | 16.5.2015 o 15:15 | Karma článku: 7,01 | Prečítané:  1252x

Keby mi niekto pred 25 rokmi povedal, že Vám budem niekedy písať list, vysmial by som ho. Keby nie diskusií k referendu o rodine, úplne by som na Vás zabudol.

Odkedy mi Vás však pripomenuli, neustále rozmýšľam že Vám predsa len napísať musím.

Najskôr som si myslel, že už isto nebudete medzi nami, ale tomu neverím. Kto iný ako Vy, by to čo sa deje v tomto štáte, niekde zo zákulisia dokázal riadiť?

Často myslím na ponuku klasikov a neviem si odpustiť, že som ju nevyužil a neozval sa Vám už pred desiatkami rokov. Povedzte úprimne súdruh Žinčica, mohol by som ako minister niečo pokaziť? Dalo sa to ....... ešte viac?

Súdruh Žinčica, predstavte si aká sprostosť ma napadla pred vyše troma rokmi. Napísal som list premiérovi. Chcel som sa s ním porozprávať o sebe, o verejnom obstarávaní, o dozorovaní. Viete, že mi vôbec neodpovedal!

Nemáte v tom náhodou prsty súdruh Žinčica?

Ozaj, otvárali ste už niekedy komisionálne zalepenú obálku s ponukou len od jednej firmy? Od tej, ktorá bola ako jediná oslovená. Že nie? Myslel som si, tak ďaleko by ste ani Vy nezašli.

Súdruh Žinčica, isto ale viete, že som potom, ako sa mi premiér neozval, napísal ešte do parlamentu. Informácia o tom sa musela dostať až k Vám, veď som to 150 krát rozmnožil a podal na podateľni.

Tam som už ale uspel súdruh Žinčica. Jedna poslankyňa sa mi ozvala. 100 deleno 150 rovná sa 0,66. Čo chcete, skoro 0,7 percenta!

Že prečo som to nenapísal novinárom?

Túto otázku nemôžete myslieť vážne. Myslíte, že som to neskúšal? Máte ma za úplného blbca?

Pripúšťam, trochu sprostý som, lebo som si myslel, že novinárom ide aj o niečo iné ako o senzácie, že im ide aj o vec, princíp. Okrem toho som si neuvedomil, že tesne po voľbách nie je vhodná doba niečo riešiť, pretože do predvolebnej kampane je ďaleko.

Inak slušní novinári by sa aj našli, ale.

Prečo Vám to vlastne píšem, keď Vy sám najlepšie viete ako to chodí. Človek s vašou inteligenciou určite dobre vie, že kto má v rukách média, má v rukách i moc.

Že to nie je pravda?

Súdruh Žinčica, nechcite ma balamutiť, ja už mám čosi preskákané a dobre viem ako to chodí.

Ale čo bolo, to bolo, povedal by klasik. Prenechajme zodpovednosť za budúcnosť našich detí iným a zaspomínajme si na staré časy.

Povedzte, nebolo nám vtedy dobre súdruh Žinčica? Každý mal prácu, alkoholu bolo dosť a po školeniach neostal ani jeden obrus suchý.  

Pamätáte sa, ako sa Dušan pýtal na druhý deň po tom ako sme absolvovali školenie civilnej obrany? Vraj čo sa na nás ten vrátnik v noci tak divne pozeral? Pritom úplne zabudol,  že išiel okolo pol noci zo školenia s plynovou maskou na hlave.

Prepáčte, neuvedomil som si. To si Vy isto nemôžete pamätať, Vy ste vtedy s nami nechodili. Vy ste pravdepodobne nosili masky na hlave niekde inde, možno na ústrednom výbore, alebo na úrade vlády. To bolo srandy čo?

Napríklad taký medzinárodný deň žien. Ženy nám v práci pripravili pohostenie, my sme sa im z vďaky poskladali na snežienky a na ich počesť statočne čo to vypili. Niektoré potom doma, pri čakaní na manžela, ronili slzy akoby manželia boli ich vlastníctvom. Mysleli si, že keď už vytvorili tradičné rodiny, tak ich muži prestanú nasávať. Zrazu chceli niečo netradičné, miesto toho aby boli rady, že im z času na čas doma nezavadzajú pri upratovaní, praní alebo varení.

Súdruh Žinčica uvedomujete si, čo všetko sa zmenilo po tom šrtnganí a postávaní na námestiach? Ja teda áno, aj keď neviem či mám právo o tom písať. Ja som totiž vraj s tým predchádzajúcim režimom kolaboroval. Teda také niečo som si vypočul z úst jedného z protagonistov. Vraj tí, ktorí za socializmu poctivo pracovali, ho vlastne budovali a teda boli tí najhorší.

Tí prví mi vyčítali, že som sa politicky neangažoval a tí druhí že som sa mal, aby som prispel k skoršiemu rozpadu komunistického režimu. Tak ja už ani sám neviem. Vy áno?

Ak by ste mi vedeli poradiť ako sa mám chovať ďalej súdruh Žinčica, bol by som Vám povďačný. Možno by sa aj nejaká tá kačka našla. Na obraz si netrúfam, lebo Vy budete mať isto iný vkus ako ja. Možno by som ešte dokázal zohnať nejaký obraz od Bebřicha Bobša, napríklad „Zátišie s občianskym preukazom, “ alebo „Kráľovná Alžbeta beseduje s traktoristami,“ ale ono by to asi chcelo niečo úplne nové. Možno „Na jachte besedujú sociálny demokrati,“ ale také niečo Vodňaský so Skoumalom nemohli predvídať.

Zostaňme radšej len pri tej kačici a pár fľaškách značkového vína. Dúfam že sa napriek tomu neurazíte a pomôžete mi radou. Ja Vám za to nabudúce napíšem, prečo som pred rokmi do toho Vášho spolku nevstúpil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?