Tak ešte raz k hokeju.

Autor: Miloslav Polák | 12.5.2015 o 23:16 | (upravené 12.5.2015 o 23:25) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  1528x

Pred pár hodinami som tu zverejnil článok „Slovenský hokej, jedna veľká hanba.“ Rozhodol som sa, že nebudem reagovať  v diskusii pod článkom, ani sa brániť že nie som vykradnutý kretén.

Rozhodol som sa, že napíšem ďalší článok a možno už nebudem reagovať vôbec.

Najskôr k článku.

Nadpis článku som dal do úvodzoviek, aby bolo zrejmé, že je myslený ironicky. Potom som popísal krčmových trénerov, ktorých som nie raz osobne počul pri sledovaní prenosu. Nakoniec som hrubým písmom vyznačil úprimné poďakovanie sa hokejistom a trénerovi.

Myslel som, že to priemerný čitateľ pochopí. Tak ako už nie raz, mýlil som sa.

Teraz niečo k hokeju a športu vôbec.

Ako malý chlapec som skúšal hrať hokej. Tréningy boli skoro ráno, ešte pred školským vyučovaním, alebo neskoro, o desiatej večer. Tak som to vzdal.

Začal som hrať stolný tenis a dotiahol to len do druhej ligy. Možno preto, že som uprednostnil vzdelanie. Ak by som totiž v tom športe chcel niečo dosiahnuť, musel by som mu obetovať všetok čas a to som ja nechcel.

O športe a drine, ktorá ho sprevádza čosi viem. Nie raz som napomínal kamaráta, spoluhráča, keď pri sledovaní hokejového prenosu vykríkol: „Toto nedal?“ „A ty si prečo včera nesklopil ten topspin, však vieš ako sa to robí? Že by si tam nebol včas?“, pýtal som sa ho.

Mám nahraté skoro všetky góly, ktoré naši hokejisti strelili pri svojom postupe z C skupiny až do A skupiny. I fantastickú olympiádu v roku 1994.

Hokejový fanúšik na Slovensku vie byť neskutočne nevďačný. Nikdy nezabudnem tú atmosféru po prvých neúspešných majstrovstvách sveta v A skupine, v Rakúsku, kedy sme neuspeli. Inak vtedy bol prvý krát na majstrovstvách sveta práve mladý Marián Gáborík a už vtedy hral skvele.

Čo sa však na hokejistov a trénera Šuplera zosypalo sa nedalo počúvať. Ani pri pive, ani v televízii. Tak ako po majstrovstvách sveta v Bratislave.

Vážení páni alebo dámy z televízií otvorte archívy. Odvysielajte to.

Vždy som  mal rád hokej a ako Bratislavčan som si ho na svetovej úrovni užil až, až. Nepáči sa mi síce, že je už moc hrubý, ale hokej asi iný už nebude.

Preto som napísal dnešný článok tak ako som ho napísal. Preto som napísal po majstrovstvách sveta v Bratislave list, ktorá som poslal do novín a prosil o jeho zverejnenie. Bez zverejnenia, bez odpovede. Pozitívne sa nenosí.

Vtedy som svoj list napísal inak, bez irónie. V novinách ho nezverejnili a o blogu som nemal ani páru. Ostal mi v šuplíku ako aj iné veci, ktoré tam už asi ostanú na vždy. Prečo, radšej vysvetľovať nebudem.

Takže na záver.

Po prvé: Ešte raz sa chcem úprimne poďakovať pánovi Vůjtkovi za to, čo počas svojho pôsobenia na poste trénera slovenskej reprezentácie, spolu s našimi hokejistami dokázal.

Po druhé: Rozhodol som sa ešte dodatočne zverejniť môj list z roku 2011, v plnom znení, tak ako som ho vtedy napísal.

 

OTVORENÝ LIST SLOVENSKÝM HOKEJOVÝM REPREZENTENTOM

Vážení páni:

Andrej Kollár, Andrej Meszároš, Andrej Nedorost, Andrej Podkonický, Andrej Sekera, Anton Šťastný, Boris Valábik, Branislav Jánoš, Branislav Konrád, Branislav Mezei, Branko Radivojevič, Daniel Babka, Dominik Graňák, Dušan Milo, Dušan Pohorelec, Eduard Hartmann, František Skladaný, Igor Murín, Igor Rataj, Imrich Petrík, Ivan Baranka, Ivan Čiernik, Ivan Droppa, Ivan Majeský, Ivan Švarný, Ján Lašák, Ján Lipiansky, Ján Pardavý, Ján Varholík, Jaromír Dragan, Jaroslav Halák, Jaroslav Obšut, Jaroslav Török, Jerguš Bača, Jiří Bicek, Jozef Daňo, Jozef Stümpel, Jozef Voskár, Juraj Kledrowetz, Juraj Mikúš, Juraj Kolník, Juraj Štefanka, Karol Križan, Karol Rusznyák, Ladislav Čierny, Ladislav Nagy, Ľubomír Hurtaj, Ľubomír Kolník, Ľubomír Rybovič, Ľubomír Sekeráš, Ľubomír Vaic, Ľubomír Višňovský, Ľuboš  Bartečko, Marek Svatoš, Marek Uram, Marek Zagrapan, Marcel Hossa, Marián Gáborík, Marián Hossa, Marián Smerčiak, Martin Cibák, Martin Štrbák, Michal Handzuš, Michal Hreus, Michal Hudec, Michal Macho, Michal Sersen, Milan Bartovič, Milan Jurčina, Miroslav Hlinka, Miroslav Ihnačák, Miroslav Kováčik, Miroslav Lipovský, Miroslav Marcinko, Miroslav Michalek, Miroslav Mosnár, Miroslav Šatan, Miroslav Michalek, Miroslav Šimonovič, Miroslav Zálešák, Oto Haščák, Pavol Demitra, Pavol Paukovček, Pavol Rybár, Peter Bartoš, Peter Bondra, Peter Budaj, Peter Fabuš, Peter Frühauf, Peter Hamerlík, Peter Húževka, Peter Ölvecký, Peter Podhradský, Peter Pucher, Peter Sejna, Peter Smrek, Peter Šťastný, Radoslav Hecl, Radoslav Kropáč, Radoslav Suchý, Radovan Somík, Rastislav Pavlikovský, Rastislav Rovnianek, Rastislav Staňa, René Pucher, René Vydarený, Richard Kapuš, Richard Lintner, Richard Pánik, Richard Pavlikovský, Richard Stehlík, Richard Šechný, Richard Zedník, Róbert Petrovický, Róbert Pukalovič, Róbert Švehla, Róbert Tomík, Roman Čunderlík, Roman Kontšek, Roman Kukumberg, Roman Stantien, Ronald Petrovický, Slavomír Vorobeľ, Stanislav Gron, Stanislav Jasečko, Stanislav Hudec, Stanislav Medřík, Štefan Ružička, Tibor Melichárek, Tomáš Bulík, Tomáš Harant, Tomáš Kopecký, Tomáš Starosta, Tomáš Surový, Tomáš Tatar, Vladimír Búřil, Vladimír Dravecký, Vladimír Országh, Vladimír Mihálik, Vladimír Vlk, Vlastimil Plavucha, Zdeno Cíger, Zdeno Chára, Žigmund Pálfy. (Ospravedlňujem sa, ak som niekoho vynechal)

Vám všetkým patrí moja obrovská vďaka a úcta.

Za skoro dvadsať rokov ste priniesli do slovenských rodín veľa športových zážitkov a radosti. Všetkým ľuďom na Slovensku ste ukázali cestu, akou by sa mali uberať aj oni. Počas svojej kariéry ste ukazovali, čo je to profesionálny prístup k práci a k tomu ste neváhali prekonávať mnohé ťažkosti, len aby ste mohli reprezentovať túto malú a mladú republiku. Bez veľkohubých vyhlásení ste ukázali, čo to znamená byť hrdí na krajinu, v ktorej ste sa narodili. A čo som obdivoval najviac? Vašu nezlomnú vôľu prekonávať prekážky, ktoré Vám kládli do cesty zahraniční, alebo vlastní funkcionári.

A keď po prvom vystúpení na majstrovstvách sveta, skupiny „A“ , padla na hlavy hráčov a trénerov vlna kritiky, jak verejnosti, tak novinárskej obce, začal som sa obávať, že Vás táto situácia znechutí. Nikoho nezaujímali úspechy pána Šuplera. Rozhodujúci bol iba jeden „neúspech“.

Preto osobitný obdiv patrí partii, ktorá vybojovala v Petrohrade strieborné medaily. V tom čase boli úžasné aktivity Petra Šťastného. Napriek katastrofálnej verejnej mienke a vyjadreniam médií, sa jemu a pánovi Filcovi, vďaka neutíchajúcej viere vo Vaše schopnosti, podarilo dať do hromady partiu skvelých chalanov. Chalanov, ktorí aj za ostatných hrdo zdvihli hlavy a ukázali svetu Slovenskú hokejovú kvalitu a srdce. Bolo to ako blesk z jasného neba.

To čo nasledovalo potom bol balzam na ubolenú slovenskú dušu. Prišli ďalšie úspechy a nabažený slovenský fanúšik už neúspech neprijímal. Zaujímali ho len úspechy. Lenže tie neprichádzajú samé od seba, pre tie treba aj niečo urobiť. Lenže okrem Vás neurobil nikto nič. A každý kto športu aspoň trochu rozumie vedel, že to samo od seba nepôjde. Blížili sa majstrovstvá sveta v Bratislave a ja osobne som sa začal obávať, že dopadnú fiaskom. Našťastie nedopadli. Vaše vystúpenie síce nebolo víťazné, ale určite bolo dôstojné. Veď koľko našich športovcov by to bralo všetkými desiatimi.

Len jedno je mi ľúto. Že ste sa Vy, páni Pavol Demitra  a  Ľubomír Višňovský, nemohli dôstojne rozlúčiť na námestí, tak ako to bolo po Vašich víťazných ťaženiach. Takúto rozlúčku by ste si určite zaslúžili. Ak by ju ešte aj dodatočne niekto zorganizoval, tak by sa vám tam určite prišlo poďakovať tisíce ľudí. Ľudí, ktorí v živote niečo dokázali a ktorí vedia oceniť kvalitu aj tých druhých. A prišli by sa poďakovať nie len Vám ale aj ostatným, ktorí sa už dávnejšie rozhodli svoju aktívnu športovú činnosť ukončiť. A tých ostatných, naslovovzatých odborníkov si nevšímajte. Tí pravdepodobne nikdy tvrdo nepracovali, alebo nič nedokázali.

Ešte raz Vám za všetko ďakujem.

                                                                                                        Miloslav Polák“         

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?