Školská aktovka – symbol ľahostajnosti.

Autor: Miloslav Polák | 5.4.2015 o 11:15 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1056x

Budú to už tri roky, čo som začal písať na tomto blogu. Dovtedy som ani netušil, že niečo také existuje.

Televízne noviny som prestal sledovať už dávno a tlačené noviny nekupujem skoro dvadsať rokov. Pravdepodobne je to akýsi prirodzený obranný mechanizmus môjho organizmu, ktorý sa rozhodol chrániť ma. Nie že by som sa o dianie v našej spoločnosti prestal zaujímať, skôr naopak, len prísne selektujem prísun informácií.

Aj kedysi, nemyslím tým za socializmu, som čítal predovšetkým noviny, ktoré prezentovali názory s ktorými som sa málokedy stotožnil. Aspoň bolo z čím polemizovať, prípadne akceptovať rozumné argumenty aj z druhej strany.

Politika je, či sa nám to páči alebo nie,  neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Má dosah na našu prácu, dôchodky, zdravie, kultúru, kvalitu cestovania a života ako takého.

Moje politické ambície boli po celý život nulové a aj keby som už nepatril do „kolektívu starých a už ani staticky sa nerozvíjajúcich ľudí,“ tak by sa na tom nič nezmenilo.

Napriek tomu to život zariadil tak, že som k nej, aj vďaka môjmu vtedajšiemu pracovnému zaradeniu, predsa len privoňal a nazrel dnu. Nie na dlho. Moja kariéra skončila rýchlejšie ako začala  a ja som sa ocitol sám, tak ako Jakeš pri plote, našťastie z jeho druhej strany.

Svoju morálku som si mohol strčiť, čo vzhľadom na miesto kde som sa ocitol, vlastne ani nebol žiadny problém.

Už dávno pred tým ako som privoňal k politike som rozmýšľal kam to vlastne tento štát smeruje a prečo. V tejto súvislosti ma napadá viac pejoratívnych výrazov, ale tie mi kódex nedovoľuje použiť.

Prečo toľkým chýba hrdosť, sebavedomie, zodpovednosť, pýtal som sa sám seba. Je to nevedomosť? Egocentrizmu? Nedostatok lásky? Nekvalitný vzdelávací systém?

Možno z každého niečo.

Zasahovať do rodiny sa nedá. Okrem toho, že sa to nepatrí, že na to nikto nemá právo, je to pravdepodobne už i tak neskoro.

Ale do školstva? Mimoškolských aktivít? Prečo nie?

Prvý článok ktorý som napísal je tu: : http://sku.blog.sme.sk/c/322246/O-aktovke-a-vrecusku.html

Na konci článku je návrh jednoduchého riešenia. Rozdeliť učebnice na viac častí a deti by nosili na chrbtoch skoro o tri štvrtiny menšiu záťaž.

Vraj kto by to distribuoval? Vraj by to bolo drahé! A vlastne čo otravuješ! Odpáľ a vráť sa naspäť k tomu plotu súdruženko!

Nedávno som započul, pre mňa neuveriteľnú informáciu. Vraj CT prístroj by mohol ísť na dve zmeny. Neuveriteľné, to by som v dnešnej dobe nečakal.

Oveľa menej by ma prekvapilo, keby dopravný podnik kúpil každému vodičovi MHD jeden autobus.

Koľkí by tak chceli urobiť! Aké by to boli kšefty! Koľkí by sa radi pridali alebo pomohli. Minimálne preto, aby sa neocitli pri tom plote, pretože tam je „nesmierna tlačenica.“

A deti? Nech si vláčia tie svoje aktovky, keď som ich vláčil aj ja a „možno“ aj vy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Europarlament povedie Berlusconiho hovorca Tajani

Talian nahradí na čele europarlamentu Nemca Schulza.

KULTÚRA

Simpsonovci komentovali hiphop. S Rytmusom by si rozumeli

Seriál odvysielal prvú hodinovú epizódu.


Už ste čítali?