Prečo som písal tie drísty.

Autor: Miloslav Polák | 30.3.2015 o 20:30 | Karma článku: 6,45 | Prečítané:  1161x

Teda aspoň tak som si to prečítal v príspevku k jednému z mojich článkov, ktoré som tu ,o mojom pôsobení na základnej vojenskej službe, zverejnil.

Službe, ktorá vraj, aspoň podľa niektorých, chlapcom chýba, napriek tomu, že nikomu nič pozitívne nepriniesla, iba ak niektorým alkoholizmus.

Rozposielame prezentácie ako sa nám dobre žilo za socializmu, aké sme mali prekrásne detstvo, skvelé školstvo a zdravotníctvo. Klameme nielen sami seba, ale aj deti a cnie sa nám najviac za tým, že sa o nás niekto, zo spoločného, postaral.

Nechcem teraz už viac rozoberať armádu a ani moje písanie to nemalo za cieľ i keď si myslím, že mladí by to mali poznať.

Ja som sa však už na začiatku, vo svojom článku „Keď šikanovaní šikanujú,“ zameral na niečo iné.

Kto tých vojakov nútil šikanovať? Armáda?

Nie, armáda to nebola. Ona tomu len vytvorila podmienky a my sme sa chytili, pridali. Ak aj nie, tak sme sa na to so sklonenými hlavami pozerali. Prečo? Zostalo v nás príliš veľa z toho vrodeného egocentrizmu?

Psychológovia nám chcú radiť ako máme vychovávať deti, pričom o ich rady sa nikto neprosí.

Sme predsa vzdelaní a máme dosť vlastného rozumu, aby sme vedeli ako na to. Okrem toho keby poznali naše skvelé deti, tak by nás s takými hlúposťami prestali otravovať.

Pozrite sa ako sa tá dnešná mládež správa k dospelým! Sedia si v autobuse so sluchátkami na ušiach, alebo neustále behajú prstami po klávesnici mobilu a tvária sa, že nás nevidia.

Mali by sme to riešiť. Mali by sme mládeži do 25 rokov, pod sankciami, zakázať sedieť v autobuse, alebo električke a nasadiť na nich revízorov. Veď predsa represia je ten najlepší výchovný prostriedok.

Už sme zabudli, ako sme sedeli my a intenzívne obdivovali, cez okná autobusu, čo sa deje v uliciach?

Samozrejme, že takí neboli všetci ani kedysi a nie sú ani dnes. Ale to na veci nič nemení.

Nerešpektujeme skúsených ľudí, odborníkov a nenecháme si poradiť. Nech by však niekto skúsil kritizovať nás, našu prácu.

Čo si to tí rodičia alebo pacienti dovoľujú? Na základe čoho nás to kritizujú? Veď našej práci nemôžu rozumieť! Predsa na to nemajú vzdelanie!

Vzápätí sa však dokážeme rozčuľovať nad tým ako sa neúctivo a nemorálne správajú cudzí ľudia k našim starkým, ktorých sme sa zbavili a odovzdali im ich, cudzím ľuďom, do opatery.

Nedávno som tu čítal jeden článok o tom, že staroba je taká, akú si ju spravíme. Súhlasím, i keď nie vždy je to také jednoduché, hlavne v prípadoch, keď má človek vážne zdravotné problémy. Potom býva aj tá cesta do ústavu často jedinou možnosťou.

Ak však odhliadneme od tých najzávažnejších zdravotných problémov, staroba je skutočne taká, akú si ju urobíme. Ako dokážeme premeniť u svojich potomkov čo najviac z toho vrodeného egocentrizmu na pozitívne emócie. Lenže čo stým, keď aj nám toho egocentrizmu zostalo viac ako by sa patrilo. Keď tie deti nedokážeme nabiť pozitívnou energiou. Láskou.

Tvárime sa že bojujeme proti šikane na všetkých možných frontoch, máme ju presne zmapovanú a dokonca máme pre každú jej formu odborný názov.

Hľadáme možné aj nemožné formy represívnych opatrení, ktorými by sme tomu neduhu chceli brániť a pritom ho v deťoch a mládeži, našim konaním,  doslova pestujeme. Rovnako ako ju pestovali naši rodičia, starí rodičia a ešte starší rodičia.

Myslíme si, že oni nás nepočúvajú? Že nevnímajú naše konanie? Že nesledujú televíziu?

Mali by sme pochopiť, celá spoločnosť, že investícia do detí je tá najlepšia investícia, akú môžeme urobiť. Možno sa nestane zázrak, ale skúsiť to treba. Minimálne preto, aby mali deti krajšie detstvo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?