Ako si pivničiar základnú vojenskú službu odkrútil. Kapitola 7. - Opäť na Slovensko.

Autor: Miloslav Polák | 26.3.2015 o 19:00 | Karma článku: 3,64 | Prečítané:  841x

Po Novom roku sme sa vo Vyškove dlho neohriali a vrátili sme sa naspäť do Demänovej. V pôvodnej zostave, plus tí najhorší čo sa našli. K tomu bonus: Huček a Mell.

Hučeka sa síce už dlhšiu dobu snažil dostať na protialkoholické liečenie poručík Nováček, ale moc sa mu nedarilo. Podľa mňa Huček až taký alkoholik nebol, skôr mal inú diagnózu. Pravdou ale bolo, že si sem tam Alpu, alebo Lesanu vypil. Bol neskutočne otravný, ale veľké problémy nerobil. Keď aj, tak v tej najnevhodnejšej chvíli. Napríklad počas volieb do zákonodarných zborov preliezol plot a vyrazil do krčmy, napriek tomu že počas volieb boli za komunistov i tak všetky zatvorené.

Mišíka vymenil mladý poručík Musil, Beňadikovú priamo Demänová a odišli sme bez mladých, teda holubov.

 „Polák, nemáš nejakú vzorku v detvianskom kroji?“ ozval sa Huček. „Zasa nemáš čo fajčiť?“ odpovedal som mu otázkou. „Nejako mi došli,“ „Neser sa a daj jednu,“ pokračoval.  „Videl si ten bodrel na záchodoch?“ reagoval so znovu otázkou. „No a čo s tým mám ja?“ pokračoval v dialógu Huček. „Nič, len som si pomyslel, že keď to upraceš, dostaneš celú krabičku.“

Za krabičku cigariet bol schopný upratať všetko, ale inak nebol súci na nič. Iba ak  na pomocné práce, ale aj vtedy boli civilný majstri radšej, keď ho nevideli. Jeho debilizmus bol jednoznačný, len v armáde to nezbadali, alebo zbadať nechceli.

Na jednej strane bola výhoda, že nám vo Vyškove nabalili len starých mazákov a my sme sa tak vyhli  šikanovaniu na vlastnej rote. Horšie to bolo z upratovaním.

„Všetci majú holubov, iba my nie,“ nariekali vojaci.

To na iných rotách problémy s upratovaním nemali, zato so šikanou áno. Niektorí vojaci sa aj sťažovali prostredníctvom rodičov, ale nepomohlo to. Vyšetrovacie komisie nič nezistili a vojaci čušali.

„Polák, pozri sa ako mi ide vlak,“ vošiel večer, tak ako vždy bez klopania, Huček do kancelárie. „ Kam chceš ísť vlakom?“ spýtal som sa. „No do Brezna, však vieš, že idem na dovolenku a daj jednu vzorku v Detvianskom kroji,“ vypýtal si Detvu ako vždy. „Podal som mu cigaretu a pokračoval: „Ty si padnutý na hlavu?“ opýtal som sa ho mimovoľne, akoby som to už dávno nevedel.  „Choď do Mikuláša na stanicu, tam sadni na prvý autobus do Brezna a si za hodinku doma.“ „Polák ja autobusom nikam cestovať nebudem.“ „Mám nárok cestovať zadarmo vlakom, tak mi láskavo pozri ako mi to ide.“

 „Alebo sa vyvez autobusom do Jasnej na lanovku a potom cez Chopok zbehni peši do Brezna,“ nedalo mi nepresvedčiť ho. “Polák, ešte raz hovorím, pozri mi ten vlak.“ „Ja mám na vlak nárok, armáda mi preplatí lístok a tak pôjdem vlakom.“ 

Presviedčať ho nemalo zmysel. Strávil na železnici asi štrnásť hodín a spoznával železničné stanice vo Vrútkach, Martine, Hornej Štubni.

Do kasární sa vrátil načas a vôbec netušil, aké prekvapenie tam na neho čaká. Nováčkovi sa podarilo splniť si sen a osobne mu, do vlastných rúk, odovzdal nový povolávací rozkaz. Tentokrát však odosielateľom nebola armáda, ale psychiatrická klinika a Huček bol povolaný nastúpiť na protialkoholické liečenie.

 „Počul si čo spravili Melcer a Hanko?“ začal Jano pri obede. „Neviem o ničom,“ odpovedal som. „Niečo na stavbe?“ „Prihlásili sa na ambulantné protialkoholické liečenie, pred chvíľou mi to povedal doktor.“ „Robíš si srandu?“ spýtal som sa a neveriacky krútil hlavou.

Velenie nášho útvaru sa rozhodlo riešiť alkoholizmus našich vojakov aj inou formou, ako v prípade Hučeka. Bola to forma dobrovoľného ambulantného liečenia na ktorú sa Melcer a Hanko prihlásili medzi prvými. Vlastne boli jediný. Len naivný človek sa mohol domnievať, že to urobili v dobrom úmysle. Sprvoti sme to celkom nechápali ale o pár dní bolo všetko jasné.

„Videli ste tých dvoch expertov?“ pribehol za nami Adam z ošetrovne. “Koho myslíš?“ „No predsa Melcera a Hanka.“ „Pulz majú dvesto a opití sú ako prasce,“ dodal Adam.

Bola to pravda. Neviem, kto im to poradil, alebo ako na to prišli, ale dopovali sa liekmi, pri užívaní ktorých sa nesmel piť žiadny alkohol. Stačilo trochu a dokázali sa sťať pod obraz boží. Aj malá Alpa ich dorazila. Lacno a rýchlo, to bol ich cieľ.  

Mená v článku sú vymyslené a nemajú so skutočnými nič spoločné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?