Ako si pivničiar základnú vojenskú službu odkrútil. Kapitola 6.-Premena mazákov na holubov

Autor: Miloslav Polák | 25.3.2015 o 17:15 | (upravené 26.3.2015 o 18:43) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  803x

Postupne sa blížil koniec roka. Atmosféra na rote hustla a napätie medzi mazákmi a holubmi sa dalo krájať. Oproti riadnemu vojsku, naši vojaci rukovali len raz za rok, v januári. Z opušťákov si mazáci začali nosiť civilné oblečenie, ktoré im Mišík okamžite zabavil a zamkol v jeho izbe. Keď potom čerpal voľno, bolo umenie im zabrániť, aby si ho vybrali. Vynucovali si ho dokonca aj so sekerou v ruke a ja som bol rád, že ideme naspäť do Vyškova.

Ešte pred Vianocami armáda prepustila všetkých mazákov do civilu a v kasárňach zostali iba tí, ktorí museli nadsluhovať. Na Silvestra sedeli svorne pred televízorom ako najlepší kamaráti a pozerali program. Nebavilo ma to s nimi. Odišiel som na izbu a podchvíľou zaspal. O pol noci ma zobudil neskutočný krik. Najskôr som si pomyslel, že pre niektorých vojakov prišli čerti. Bolo to však len chvíľkové pominutie mysle, spojené s naivnou predstavou, že bola nastolená spravodlivosť. Priznám sa, vôbec sa mi nechcelo otvoriť dvere. Službu som nemal a mohol som sa tváriť, že spím. Nakoniec som to nezvládol a vyšiel z izby.

Neboli to čerti. To sa len zatriasla zem a holubi sa presne o pol noci premenili na mazákov. Nelenili a v zlomku sekundy premenili nadsluhujúcich mazákov späť na holubov. Vymenili sa pozície a šikana pokračovala v opačnom garde.

Pustiť sa s nimi do konfrontácie by bola v tú noc samovražda. Pokojným hlasom som im dal najavo, že to čo práve robia nemienim tolerovať a bez toho, aby som im dal šancu na reakciu, vrátil som sa do izby. Pomohlo to. Nie že by prestali, ale výrazne sa upokojili a pravdepodobne začali aspoň z časti kontrolovať svoje konanie. Podľa toho, ako sa ku mne správali tí čo nadsluhovali nasledujúce dni, som dospel k názoru, že som ich predsa len trochu ochránil. Vlastne aj tých nových mazákov pred nimi samými.

Staronoví holubi si v nastávajúcich dňoch užili svoje. Napríklad takému Hudáčkovi, ktorý spal v susednom baraku, vyložili v noci štyridsiati vojenské topánky - kanady a on ich do rána musel všetky vyčistiť, nakrémovať a vyleštiť.

„A Ty tu čo robíš?, pýtal som sa ho, keď som ho videl sedieť pred dverami veliteľa útvaru. „Čakám na starého, musí ma ochrániť,“ odpovedal smutne .„Však počkaj aj Ty sa z nich ešte poserieš,“ dodal.

Priznám sa, bolo mi ho ľúto, napriek tomu že s ním boli len problémy. Počnúc plášťom, kvapavkou, šikanovaním mladých. Jeho slová som napriek tomu bral vážne. Mladí sa síce dušovali, že takí nebudú, ale boli.

Mená v článku sú vymyslené a nemajú so skutočnými nič spoločné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Europarlament povedie Berlusconiho hovorca Tajani

Talian nahradí na čele europarlamentu Nemca Schulza.

KULTÚRA

Simpsonovci komentovali hiphop. S Rytmusom by si rozumeli

Seriál odvysielal prvú hodinovú epizódu.


Už ste čítali?