Ako si pivničiar základnú vojenskú službu odkrútil. Kapitola 6.-Premena mazákov na holubov

Autor: Miloslav Polák | 25.3.2015 o 17:15 | (upravené 26.3.2015 o 18:43) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  798x

Postupne sa blížil koniec roka. Atmosféra na rote hustla a napätie medzi mazákmi a holubmi sa dalo krájať. Oproti riadnemu vojsku, naši vojaci rukovali len raz za rok, v januári. Z opušťákov si mazáci začali nosiť civilné oblečenie, ktoré im Mišík okamžite zabavil a zamkol v jeho izbe. Keď potom čerpal voľno, bolo umenie im zabrániť, aby si ho vybrali. Vynucovali si ho dokonca aj so sekerou v ruke a ja som bol rád, že ideme naspäť do Vyškova.

Ešte pred Vianocami armáda prepustila všetkých mazákov do civilu a v kasárňach zostali iba tí, ktorí museli nadsluhovať. Na Silvestra sedeli svorne pred televízorom ako najlepší kamaráti a pozerali program. Nebavilo ma to s nimi. Odišiel som na izbu a podchvíľou zaspal. O pol noci ma zobudil neskutočný krik. Najskôr som si pomyslel, že pre niektorých vojakov prišli čerti. Bolo to však len chvíľkové pominutie mysle, spojené s naivnou predstavou, že bola nastolená spravodlivosť. Priznám sa, vôbec sa mi nechcelo otvoriť dvere. Službu som nemal a mohol som sa tváriť, že spím. Nakoniec som to nezvládol a vyšiel z izby.

Neboli to čerti. To sa len zatriasla zem a holubi sa presne o pol noci premenili na mazákov. Nelenili a v zlomku sekundy premenili nadsluhujúcich mazákov späť na holubov. Vymenili sa pozície a šikana pokračovala v opačnom garde.

Pustiť sa s nimi do konfrontácie by bola v tú noc samovražda. Pokojným hlasom som im dal najavo, že to čo práve robia nemienim tolerovať a bez toho, aby som im dal šancu na reakciu, vrátil som sa do izby. Pomohlo to. Nie že by prestali, ale výrazne sa upokojili a pravdepodobne začali aspoň z časti kontrolovať svoje konanie. Podľa toho, ako sa ku mne správali tí čo nadsluhovali nasledujúce dni, som dospel k názoru, že som ich predsa len trochu ochránil. Vlastne aj tých nových mazákov pred nimi samými.

Staronoví holubi si v nastávajúcich dňoch užili svoje. Napríklad takému Hudáčkovi, ktorý spal v susednom baraku, vyložili v noci štyridsiati vojenské topánky - kanady a on ich do rána musel všetky vyčistiť, nakrémovať a vyleštiť.

„A Ty tu čo robíš?, pýtal som sa ho, keď som ho videl sedieť pred dverami veliteľa útvaru. „Čakám na starého, musí ma ochrániť,“ odpovedal smutne .„Však počkaj aj Ty sa z nich ešte poserieš,“ dodal.

Priznám sa, bolo mi ho ľúto, napriek tomu že s ním boli len problémy. Počnúc plášťom, kvapavkou, šikanovaním mladých. Jeho slová som napriek tomu bral vážne. Mladí sa síce dušovali, že takí nebudú, ale boli.

Mená v článku sú vymyslené a nemajú so skutočnými nič spoločné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?