Sem tam dal zaplátať strechu, utesniť škáry medzi panelmi a predal pár árov lukratívneho pozemku okolo nášho paneláku, ktorý sme vlastnili. Okrem toho už len z času na čas spomínal zatepľovanie a pri tej príležitosti poukazoval na paneláky stojace v diaľke, juhozápadne od nás.
Poslednú ranu nám, teda zdravému jadru zasadil, keď sme zistili, že sa konatelia rozhádali a hrozí rozpad správcovskej spoločnosti. Niesli sme to ťažko. Teda my, čo sme tvorili zdravé jadro, pretože väčšina spoluvlastníkov sa o správu nášho domu nezaujímala vôbec a tak sa postupne zo zdravého jadra stávalo nezdravé torzo, prekvapivo však aktívne.
Na odporúčanie Emila, suseda, ktorý býval pod nami, sa prišiel predstaviť nový správca. Aj s ním sme už mali negatívne skúsenosti, ale vtedy spravoval náš dom ako jeden z členov združenia správcovských firiem. Tento krát už do toho išiel sám a doslova ohúril svojou aktivitou.
Počas prezentácie svojej modernej správcovskej spoločnosti nám predstavil neuveriteľné možnosti komplexnej rekonštrukcie domu a k tomu podstatne spravodlivejší a sociálnejší spôsob platieb.
Okrem toho každému vlastníkovi bytu v našom paneláku vhodil do poštovej schránky guľôčkové pero a tekuté mydielko v malom igelitovom vrecúšku. Asi aby sme si mohli umyť ruky, keď v nich budeme mať, však viete čo.
Behom pár, zákonom stanovených mesiacov, sa zmena správcu stala skutočnosťou a mne sa začali opäť objavovať žalúdočné problémy, pravidelne sa opakujúce v približne štvorročných intervaloch už skoro 25 rokov.
Nový správca okamžite a bez tendra, zrealizoval výber zhotoviteľa na kompletnú rekonštrukciu nášho domu, ktorého predmetom plnenia bolo zateplenie fasády, výmena výťahov a nová, novučičká zelená strecha s pravidelnou údržbou na najbližších 35 rokov. Splácanie úveru bolo rozložené na 20 rokov a úroky boli výhodnejšie ako v špičkovej nebankovke. Na splácanie úveru vybavil správca odklad a splácať ho začnú až naše deti o 15 rokov.
Ako bonus nám, v rámci projektu, kúpil späť i pozemok, ktorý predchádzajúci správca predal. Cena vraj bola výhodná a nepresiahla dvojnásobok pôvodne utŕženej sumy.
Keď následne na ňom správca vybudoval koľajnice, kúpil detský vláčik za peniaze, ktoré sme mali vo fonde opráv a zadarmo rozdal naň po celom meste permanentky, začalo sa aj nezdravé torzo obzerať po novom správcovi.
V podstate sa ani obzerať nebolo treba. Pri našom paneláku sa stále častejšie pristavovali noví a noví správcovia kritizujúci vláčik a ponúkajúci svoje služby. Okrem predaja vláčika a pozemku pod ním som však nie celkom dobre porozumel čo nám to vlastne ponúkajú.
Väčšinu sme už poznali z ich predchádzajúcej správcovskej činnosti a tí, ktorí boli pre niektorých ešte veľkou neznámou, sa postupne predstavovali navzájom. Donášali na seba a neustále menili názvy svojich správcovských spoločností, v ktorých sa konatelia menili rýchlejšie ako farby na laserovej show, keď po Eiffelovkou koncertoval Jean-Michel Jarre.
A tak si tu sedím na lavičke a pozerám na súboj detí o miesto vo vagónoch nášho vláčika. Mal by som sa tešiť, napriek ubiehajúcim kilowattom na našom elektromere, z usmiatych tvári detí a spokojne vyzerajúcich dôchodcov, sediacich v prvom vagóne už od šiestej hodiny rannej.
Ja sa však stále častejšie otáčam na druhú stranu a predstavujem si tie paneláky juhozápadne od nás. Dokonca aj Emil, ktorý si pred chvíľou ku mne prisadol.
Všetko v tomto článku je vymyslené a podobnosť s čímkoľvek je čisto náhodná.