Návod na obsluhu.

Autor: Miloslav Polák | 3.2.2015 o 7:00 | Karma článku: 5,56 | Prečítané:  831x

Kúpil som si novú vŕtačku. Značkovú. Hmotnosť len dva kilogramy a pritom päťtisíc úderov za minútu. No nekúp to.

Celou cestou domov som sa tešil ako ju vyskúšam. Vlastne, skúšať vŕtačku som v pláne nemal, potreboval som vyvŕtať len jednu dieru. Vložiť hmoždinku a do nej naskrutkovať háčik na zavesenie môjho vysokoškolského diplomu.

Veď koľkokrát za život človek taký diplom získa. Koľko je za tým driny. Koľko známych treba obehať.

Nič som neponechal na náhodu a miesto na zavesenie diplomu som si vyhliadol už dávno. Vo vstupnej hale, hneď pod peknou bielou skrinkou s uzatváracími ventilmi na teplú a studenú vodu. Pripravený som bol stopercentne. Okrem vŕtačky som si kúpil vrtáky, hmoždinky a skrutky všetkých veľkostí.

Samotné vŕtanie? To som videl nejeden raz v televízii.

Ešte som sa doma ani poriadne nezobul z topánok a už som sa hotovil na výkon.

Predprípravu som mal hotovú už dávno a krúžok na stene, vyznačujúci miesto budúcej diery, nevybledol.

„Päťtisíc úderov za minútu!“ To je sila,“ pochvaľoval som si novú vŕtačku. „To tam dám dvanástku hmoždinku ako nič,“ povedal som si a vybral príslušnú veľkosť.

Trochu ma v mojom entuziazme zabrzdilo nasadenie vrtáka do vŕtačky. Opakovane som si prečítal návod na obsluhu, dokonca aj v Angličtine, keď už som z nej maturoval, vrták však nie a nie zapadnúť.

„Do prdele,“ zahrešil som práve v momente, keď manželka otvorila dvere.

„Čo hrešíš,“ oslovila ma, namiesto pozdravu.

 Ále chcem vyvŕtať dieru do steny a nemôžem nasadiť vrták. Neviem čo som to zas kúpil za klumprt.

„Ty chceš vŕtať?“ opýtala sa manželka a udivene sa na mňa pozrela.

 „Áno ja, kto iný,“ odvrkol som. „Nebuzeruj a radšej mi podrž tú vŕtačku!“

Samozrejme, ako správna žena, uchopila vŕtačku presne na samotnom konci a kupodivu hlavica povolila a vrták zapadol.

„Už potrebujem iba stoličku a ide sa na to,“ tešil som sa.

„Nemám Ti pod stoličku rozložiť epedá?“ opýtala sa provokatívne manželka.

„Heš," odvrkol som a radšej ju ďalej nepočúval. Iba čo by som sa rozčúlil.

Zasunul som kábel do zástrčky, vystúpil na stoličku, priložil vrták na vyznačené miesto a zaprel sa celou silou.

Vŕtačka ešte ani nestihla nabehnúť na výrobcom garantovaných päťtisíc úderov a už sa prelomila sádrokartónová predstena a cez práve vzniknutú dieru sa začal valiť prúd vody.

Okamžite som zoskočil zo stoličky, aby som si nezničil oblek.

„Čo robíš?“ vykríkla manželka, vyskočila na stoličku, otvorila skrinku a otočila uzáver.

„Varovala som Ťa!“

„No neviem, čo by mi tu teraz pomohli epedá?“ snažil som sa zavtipkovať.

Manželka bez slov, s buldočím výrazom v tvári, vytočila číslo na mobilnom telefóne.

„Zdenka ahoj, máš prosím Ťa Michala doma?“ „Môj sa už zase pokúsil realizovať.“

Napriek spúšti, ktorú spôsobila vŕtačka, o tri hodiny visel diplom na svojom mieste.

Dvaja Michalovi robotníci vymenili kus plastovej vodovodnej rúry, vyspravili sádrokartónovú predstenu a ako bonus mi ešte osadili hmoždinku. Len šestku. Čo už.

Takže ako zvyčajne zbytočný cirkus a pritom sme zistili že máme v hale sadrokartónovú predstenu a ja viem, že si musím dávať veľký pozor na obchodníkov.

Ak súčasťou návodu k nejakému nástroju, nábytku alebo napríklad svietidlu, nebude aj kontakt na patričného majstra, nech si také výrobky strčia. Oni už budú vedieť kam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?