Nákup.

Autor: Miloslav Polák | 26.1.2015 o 19:15 | Karma článku: 6,16 | Prečítané:  746x

Sám neviem, prečo som mal v ten deň takú dobrú náladu. Pritom som nepil žiadny alkohol a ani si Jointa nešľahol.  „Že by som ešte dnes nestretol žiadneho duševného akrobata?“ pomyslel som si.

Pri vstupe do hypermarketu mi  moju dobrú náladu, úsmev študentky pravdepodobne si privyrábajúcej na štúdium, určite nepokazil. Skôr naopak.

Stála pred stolíkom na ktorom mala položených päť fliaš piva a jeden pohár. „Pozri, pozri“ oslovil som manželku. „Keď si kúpim tento pohár, vyhrám päť fliaš skvelého piva.“

„To tak nie je,“ smiala sa študentka. „Keď si kúpite päť fliaš piva, dostanete k nim zadarmo pohár.“

„Aha,“ tváril som sa prekvapene. „Tak to tá moja varianta sa mi páčila viac.“

Bol som rád, že mladí majú zmysel pre humor a pokračoval ďalej v našej púti pomedzi regálmi.

Tešil som sa na tieto chvíle. Bol to príjemný relax. Kochajúc sa na nespočetné množstvo akciového tovaru, ktoré pre nás obchodníci pripravili, som vždy pookrial.

Dobrú náladu mi dokázali pokaziť len manželia, ktorí sa nedokázali radovať so mnou. Motali sa po obchode s očami uprenými na akýsi náramok na ľavej ruke, pravdepodobne sledujúc tep a v zornom uhle manželku, aby im v prípade kolapsu dokázala privolať prvú pomoc.

Aj v ten deň som ho zbadal. Zvýšený pulz na krku viditeľný už z diaľky a kropaje potu na čele prezradzovali, že melie z posledného. Pomalým krokom som dotlačil môj nákupný vozík na jeho úroveň a prihovoril sa mu: „Tak ako?“ „Na nákupoch?“

Nebol to dobrý nápad. Jeho pohľad a tvár do červena hovoril jasne. Na vozíku som zaradil spiatočku a snažil sa čo najskôr dostať z dohľadu. Asi nemal svoj deň.

Míňajúc manželku, som jej stroho oznámil, že budem v oddelení lahôdok. Pred pultom s rybacími výrobkami som prudko zabrzdil. Spomenul som si, že  v televízii hovorili, aby sme konzumovali viac rýb. Vraj veľmi dobré sú makrely, alebo slede.

„Dobrý deň prajem,“ oslovil som pani predavačku. „Prosím Vás, tie zavináče, to sú aké ryby?“

„No zavináče,“ s údivom v tvári mi odpovedala predavačka.

„To že sú to zavináče vidím na štítku,“ pokračoval som v konverzácii. „Ale aké sú to ryby?“ zopakoval som svoju otázku ešte raz.

„No predsa kysevé,“ odpovedala mi pani a nenápadne na mňa začala upozorňovať kolegyne.

„Ja som sa pýtal, aká to je ryba,“ opakoval som trpezlivo svoju otázku, napriek zvýšenej pozornosti personálu. „Je to žralok?“ „Delfín?“ „Pražma?“

„No to ja neviém,“ odpovedala mi pani a úsmev sa jej začal vytrácať z tváre.

„Kde si?“ započul som za sebou známy hlas. Manželka sa ku mne blížila s rukami plnými akciového tovaru a už z letmého pohľadu do jej tváre bolo jasné, že som jej veľmi chýbal. Uvedomil som si, že sa už viac nemôžem vychýliť z jej trasy.

„Počkaj chvíľku,“ skoro okamžite som porušil svoj záväzok. „Pozri akú majú parádnu akciu na hydinovú tlačenku.“ „Len štyridsať centov za sto gramov.“ „Kto vie či je čerstvá?“ položil som úmyselne a celkom hlasito otázku, stojac tesne pred pultom.

Predavač, ktorý práve obsluhoval pani stojacu predo mnou, zrazu silno rozkýval hlavu. Mladý muž vo veku asi tridsať rokov, ktorého zamestnanie predavača bola pravdepodobne len akási prechodná stanica na jeho púti v hľadaní toho orechového, sa mi snažil pohybmi hlavy zľava doprava a sprava doľava naznačiť, aby som si kúpil niečo iné.

Vymenili sme si s predavačom pohľady. Rukou som mu nenápadne naznačil poďakovanie a pohol sa  smerom k pokladniam. Chvíľu som pred nimi ešte trénoval obraty s vozíkom, kým nezaznel pokyn: „Môžeme ísť zaplatiť.“

Po tom, ako sme sa s manželkou snažili správne skombinovať jej a moje stravné lístky, každý inej hodnoty a chvíľu ich ešte vytrhávali z bloku, som bol rád, že obchod opúšťame.

Pohľady za nami stojacich zákazníkov totiž neveštili nič dobré.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?